Photo by Felipe Gregate on unsplash.com
Čaká nás rozdávanie vysvedčení na konci školského roka. Fotografie hrdých rodičov s vysvedčením ich dieťaťa budú čoskoro viditeľné na sociálnych sieťach. A čo tí, ktorých deti nedosiahli „dobré“ výsledky? Pravdepodobne uverejňovať nebudú. Alebo sa nájdu aj takí, ktorí s hrdosťou ukážu svetu, že moje dieťa je trojkár a sme s tým ok?
Je dôležité poznamenať, že ak sa pozrieme len na samotné známky, musíme brať do úvahy, že za každou jednou známkou je veľa faktorov (individuálne životné situácie, atmosféra v rodine, atď.) a nie vždy sa ukáže, nakoľko je dieťa vyrovnané, ako sa mu darí plnenie každodenných úloh alebo socializácia, koľko investovanej energie stojí za daným výsledkom.
Ako sa hodnotia deti v školách?
- Sumatívne hodnotenie
- Z lat. suma > hlavný obsah, celok, stručné vyjadrenie
- Hodnotenie celku, patria sem testy z tematických celkov, záverečné testy, má predovšetkým kontrolnú funkciu.
- Hodnotenie učiteľom
- Formatívne hodnotenie
- Z lat. formo > upravuj, pretváraj
- Poskytuje spätnú väzbu vo chvíli, keď sa určitý výkom dá zlepšiť
- Poskytuje ho spravidla učiteľ ale významná je aj spätná väzba od spolužiakov
- Informuje žiaka o možnostiach ako sa zlepšiť
- Orna (2010) uvádza, že FH prispieva k sebauvedomovaniu a uvedomovaniu si vlastného procesu učenia sa.
Podľa Starého et al. (2016) východiskom normatívneho hodnotenie sú otázky, na ktoré by si mal žiak odpovedať:
- KAM idem/smerujem? Žiakovi je potrebné poskytovať jasné a zrozumiteľné vzdelávacie ciele a používať príklady na úspešné a menej úspešné hodnotenie, aby žiak mal jasnú predstavu, čo sa od neho očakáva.
- KDE sa nachádzam teraz? Žiak by mal poznať jasné kritériá hodnotenia, rôzne podoby spätnej väzby, sebahodnotenia a vrstovníckeho hodnotenia.
- AKO sa dostať do cieľa? Žiak by mal ovládať spôsoby sebareflexie, snažiť sa o prepracovanie práce, koncept lešenia (scaffolding).
Aj keď spätná väzba môže dieťaťu pomôcť pri učení, ak sa to robí správnym spôsobom, zdôrazňujeme, že ani jedna známka neprezradí, v čom je dieťa silné či talentované, alebo ako by sa malo zlepšiť. Nepredpovedajú neskorší úspech, blaho a šťastie dieťaťa, ani nenaznačujú rodičove úspechy/neúspechy a taktiež môžeme s istotou povedať, že výsledky v škole neurčujú také dôležité vlastnosti pre život ako: zvedavosť, nadšenie, odvaha, kreativita, vynaliezavosť, dobré schopnosti pri riešení problémov, nezávislosť, nadhľad, súciť, viera, empatia, atď.
Každé dieťa pracuje jedinečným, špeciálnym spôsobom, má iné schopnosti a inak sa učí.
Pozitívny rodič pri rozdávaní vysvedčení reaguje tak:
- Aby ste svojmu dieťaťu potvrdili, že bez ohľadu na jeho výkon je prijímané a milované.
- Je dôležité, aby ste dávali veľký pozor na svoju komunikáciu, pretože môžete poškodiť sebavedomie svojho dieťaťa na celý život.
- Je veľmi dôležité posilniť sebavedomie dieťaťa, pochváliť ho aj napriek tomu, že nemá na vysvedčení samé jednotky, povzbudiť, presvedčiť ho, že ho milujete a že je bezpodmienečne prijímaný.
Negatívny rodič pri rozdávaní vysvedčení reaguje:
- karhá, kritizuje, ponižuje, strápňuje alebo negatívne porovnáva svoje dieťa s ostatnými, môže to poškodiť ich vzťah rodič-dieťa na celý život.
- Verbálne ponižuje – môže spôsobiť trvalé stopy a symptómy u dieťaťa a môže dokonca ovplyvniť aj dospelosť. Dieťa týmto negatívnym slovám verí, najmä preto, že ich počuje od osoby, ktorej najviac dôveruje – od svojich vlastných rodičov. Tak sa z dieťaťa môže stať dieťa s poruchami sebavedomia, môže mať úzkostné až depresívne symptómy.
- Ak v detstve zápasil s týmito negatívnymi odozvami, môžu sa mu aj po rokoch vracať vo forme: „Ty prečo nie si lepší?“, „Ty to nezvládneš!“
Zistenia výskumu (2019) potvrdili, že slová môžu navždy zanechať stopu v osobnosti dieťaťa. Pomocou pozorovania mozgu bolo dokázané, že v prípade fyzickej a emocionálnej bolesti sa aktivuje rovnaká časť mozgu, takže na negatívne slová mozog reaguje úplne tým istým spôsobom ako na fyzickú bolesť. Kvôli rodičovým negatívnym poznámkam sa vštiepi do dieťaťa túžba dokazovať, nutkanie dosiahnuť, čo najlepší výkon a to mu spôsobuje úzkosť.
Milujte a prijímajte svoje dieťa BEZPODMIENEČNE! Dajte mu čas, aj keď tento školský rok až tak nevyšiel, dôležité je neodradiť ho od ďalšieho učenia. Nie sú dôležité známky ani hodnotenie, ale to, ako sa k nim rodič postaví, pretože slová majú silu. Samozrejme, treba sa s dieťaťom porozprávať, musí pochopiť, prečo je učenie dôležité. Predtým ako si pozriete vysvedčenie svojho dieťaťa, zamyslite sa, akú reakciu by ste chceli VY na jeho mieste.
Autorka: Simona Gécziová – študentka psychológie
Použité zdroje
Polcari, A., Rabi, K., Bolger, E. & Teicher, H. M. (2014). Parental Verbal Affection and Verbal Aggression in Childhood Differentially Influence Psychiatric Symptoms and Wellbeing in Young Adulthood. Child Abuse & Neglect Journal, 38 (1), 91 – 102.
University of Pennsylvania School of Medicine (2019). Childhood trauma has lasting effect on brain connectivity in patients with depression. https://www.pennmedicine.org/news/news-releases/2019/april/penn-led-study-finds-childhood-trauma-has-effect-brain-connectivity-in-patients-with-depression-2
Orna, M. V. (2010). SourceBook and 21st Century Chemistry Education. A SourceBook Module. Dostupné z: http://dwb4.unl.edu/ChemSource/SourceBook/15221SE.pdf
Tomengová, A. (2012). Aktívne učenie sa žiakov − stratégie a metódy. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum. ISBN 978-80-8052-421-0. Dostupné z: http://www.mpc-edu.sk/library/files/aktivne_ucenie_tomengova_web.pdf
STARÝ, K. et al., 2016. Formativní hodnocení ve výuce. Praha: Portál. ISBN 978-80-262-1001-6
