Photo by Vitolda Klein on unsplash.com
Aký je vplyv psychiky na ochorenie tela?
Každý z nás má tendenciu odlišovať fyzickú bolesť od bolesti emocionálnej. Vieme predsa, že byť smutným je niečo úplne iné, ako mať žalúdočné ťažkosti. Je tomu ale naozaj tak? Realita psychosomatických ochorení úplne mení toto myslenie a vyvracia paradigmu duše oddelenej od tela. Keď sme smutní, plačeme. Teda aspoň v tom lepšom prípade. Plač je veľmi dôležitý pre fyzické zdravie človeka. Viacerí odborníci sa zhodujú na tom, že má aj svoj skrytý zámer – pritiahnuť pozornosť okolia, resp. vysielame ním signál, že potrebujeme pomoc. Náš psychický stav musí mať preto zákonite vplyv na náš stav fyzický a naopak. Ako je to teda s chorobami, ktoré môžu mať práve psychickú príčinu?
Pojem „psychosomatické ochorenie“ označuje fyzické ochorenie, ktoré je vyvolané emocionálnym stresom (psychickými faktormi, vnútornými konfliktami). Je dôležité mať na zreteli, že emócie majú fyzické účinky, sú to spojené nádoby. Keď sa hneváme alebo sme šťastní, naše telo reaguje a mení sa v závislosti od nášho aktuálneho emočného prežívania.
Prečo sú psychosomatické ochorenia časté práve u detí?
My, dospelí, vieme lepšie čeliť našim emocionálnym problémom, hľadáme riešenia. Deti však nemajú vyvinuté komplexné riešenia problémov. Majú svoje zranenia a strachy, ktoré sa premieňajú na fyzické reakcie a vysielajú signál do okolia. Tzv. psychosomatické symptómy sú závažnejšie, pretože vedú k skutočným fyzickým zmenám v tele a môžu spôsobiť ochorenie. Dávajú nám však zároveň dôležitú spätnú väzbu o skrytých problémoch.
Odborná verejnosť zostáva zatiaľ nejednotná v tom, či je možné, aby každé ochorenie malo svoj vnútorný – psychologický pôvod a poukazuje najmä na limity psychosomatiky. Jedná sa preto o veľmi citlivú tému, ktorá môže bez odbornej pomoci spustiť spleť obviňovaní a pocitov viny v rodine. Podľa Poněšického (2014) patria k častým psychosomatickým ochoreniam poruchy štítnej žľazy, astma, náchylnosti k alergiám. Takisto mnohé srdcové ťažkosti, žalúdočné ťažkosti, vredy, zápchy, časté hnačky, kožné ekzémy, poruchy krvného obehu, ale aj ďalšie celkové ochorenia ako generalizované stavy bolesti, či anorexia a bulímia. Psychické príčiny tu hrajú dôležitú úlohu.
Zaujímavé je ale prepojenie imunity a psychického stavu. Ako uvádza Hopf (2016), ochorenie nesúvisí len s vírusmi a baktériami, ale je veľmi často prejavom problémov a konfliktov, s ktorými si deti nevedia inak poradiť. Psychicky podmienený „zlý stav“ môže zvýšiť náchylnosť organizmu, alebo naopak „dobrý stav“ môže posilniť jeho obranyschopnosť, a tým vytvoriť akúsi imunitnú ochranu proti týmto infekčným chorobám.
Psychické príčiny, pre ktoré deti trpia somatickými ťažkosťami, sú veľmi rozmanité. Ich diagnostika a liečba u psychológa si vyžaduje dostatok času a tiež spoluprácu s celým rodinným systémom. Hovoríme o celostnom „bio – psycho – sociálnom“ prístupe k nazeraniu na človeka. Potrebná je preto pravidelná individuálna práca tak s dieťaťom, ako aj s rodinou.
Ako však pomôcť dieťaťu, ktoré sa sťažuje na časté bolesti hlavy, brucha, má problémy so zadržiavaním stolice, ale po vyšetrení pediatrom nebola u neho zistená žiadna organická príčina a prítomnosť choroby?
V takýchto prípadoch je potrebné hľadať príčinu práve vo sfére prežívania dieťaťa, v jeho neuspokojených potrebách, alebo vo vnútorných konfliktoch a zraneniach, ktoré je potrebné ošetriť. Jednou z najlepších ciest ako dieťaťu v takejto situácii pomôcť je práve terapeutická podpora.
Terapia hrou ako liečivý proces
Terapia hrou je celosvetovo využívaná individuálna psychologická metóda liečby, pomoci, či podpory pre deti vo veku od 3 do 12 rokov. Je efektívnou cestou k tomu, aby sa deťom prostredníctvom terapeutického procesu (aktívnym počúvaním, prijatím, reflektovaním potrieb a túžob, maľovaním, hrou, hovorením..) dopomohlo k spracovávaniu konfliktov, ktoré sú príčinou chorôb. Význam terapie hrou pri prekonávaní psychosomatických ťažkostí môžeme vnímať vo viacerých rovinách. Ide o rozmanitú škálu vzniknutých psychosomatických symptómov a ochorení, pri ktorých liečivý proces terapie hrou má svoje dôležité opodstatnenie:
- sebapoškodzujúce prejavy: ohrýzanie nechtov, škriabanie sa, časté úrazové stavy,
- rôzne regresné stavy: enuréza, enkoprézia, cmúľanie si prstov, ale aj nespavosť, nočné desy,
- časté infekcie: sú následkom zníženej obranyschopnosti organizmu,
- chronické ochorenia: alergie, astma, kožné ochorenia, cukrovka,
- choroby, ktoré si vyžadujú hospitalizáciu, dlhodobý pobyt v nemocnici, chirurgický zákrok: onkologické ochorenia, transplantácie.
Som toho názoru, že v terapii hrou majú deti možnosť nabrať dostatok síl a odvahy na prekonávanie svojich strachov a ťažkostí, ktoré z nejakých dôvodov vyjadrujú symptomaticky: bolesťami tela, ale aj zvýšenou chorobnosťou.
Jedným z dôvodov, prečo sú tieto prejavy časté u detí, je už spomínaná zraniteľnosť. Zatiaľ to nevedia inak. Je to ich jediný spôsob, ako dokážu signalizovať okoliu, že sa trápia. V terapii hrou dostávajú emócie dieťaťa a ich prejavy v správaní „zelenú“.
Práve dlhodobé potláčanie hnevu alebo smútku v rodine, nespracovaná trauma dieťaťa, môže viesť k hore uvedeným somatickým ťažkostiam až k ochoreniam.
Môže mať choroba aj nejakú pozitívnu funkciu?
Ako uvádza Hopf (2016), choroba slúži často k akejsi potrebnej pauze, k nadýchnutiu sa. Umožní nám nabrať nové sily. Medzi detské ťažkosti, ktoré sú často základom chorôb, patria napríklad aj prehnané očakávania rodičov od detí (na ich výkon, výsledky v škole). Ide o očakávania, ktoré preťažujú detský organizmus. Ten sa nedokáže brániť alebo vyjadriť to svojmu okoliu inak, než tým, že ochorie a vypýta si potrebnú pauzu pre načerpanie nových síl. Pri častých ochoreniach dieťaťa, by som preto odporúčala rodičom zbystriť zrak a pozrieť sa na to, či dieťa nie je náhodou nadmierne preťažované práve neprimeranými nárokmi na jeho výkon. Príčiny častej absencie v škole kvôli chorobe môžu byť rôzne a určite si vyžadujú našu pozornosť.
Jednou z diskutovaných tém v oblasti výchovy detí je aj téma hraníc. Rodičia sa vo výchove svojich detí často trápia tým, aké hranice a koľko ich vlastne dieťaťu nastaviť. Problematika hraníc súvisí aj s budovaním si frustračnej tolerancie (t.j. psychickej odolnosti), ktorá sa vo svojej fyzickej podobe odráža v budovaní si obranyschopnosti organizmu. Nájsť tú správnu mieru, je veľmi ťažké. Na jednej strane je potrebná podpora progresívnych tendencií vo vývoji dieťaťa a na strane druhej stojí hrozba preťaženia z očakávaní okolia, nátlaku dospelých na výkon dieťaťa. Psychosomatické symptómy u detí sa preto objavia na obidvoch póloch a je dôležité vnímať ich ako informáciu, že je potrebné zmeniť prístup k dieťaťu, vo výchove, v rodine. Známy český psychosomatický lekár Honzák (2017) tvrdí, že v posledných rokoch podľa neho u rodičov dominuje tzv. permisívna výchova, ktorá je presadzovaná vo svojej najnemožnejšej podobe. Podľa neho ide len o pseudovýchovu, ktorá nedokáže nastaviť dieťaťu hranice a nenaučí ho tolerovať frustrácie.
Hroví terapeuti nastavujú detským prianiam hranice, ktoré znižujú ich napätie, ukončujú regres a podporujú tendenciu posunu vývoja vpred. Rodičov v rámci poradenstva vedú k tomu, aby dokázali svojim deťom zadávať zdravé a bezpečné hranice. Na rodičoch však zostáva neľahká úloha, v ktorej by mali vyzistiť, akú aktuálnu potrebu signalizuje choroba ich dieťaťa. Ako som už spomenula, niekedy je to zvýšená potreba hraníc a pevnosti, niekedy práve naopak – viac slobody a rastu. Niekedy signalizuje únik do choroby potrebný oddych, pauzu, úľavu, ktorá sa prejaví regresnými tendenciami a inokedy to môže byť potreba progresu, tvorivosti, rastu, ktorá si vyžaduje podporu zo strany rodiny. Je potrebné zdôrazniť, že pri akýchkoľvek telesných symptómoch dieťaťa, v pociťovaní fyzickej bolesti a nástupe ochorenia, má byť návšteva pediatra vždy na prvom mieste. Psychosomatický prístup na nazeranie choroby však môže byť veľmi podnetný a v konečnom dôsledku liečivý.
Autor: Mgr. Veronika Kevély, školská psychologička, hrová terapeutka
Použitá literatúra:
HOPF,H. (2016). Když děti často stůňou. Portál. 168s. ISBN 9788026210108.
PONĚŠICKÝ,J. (2014). Triton. 168s. ISBN 9788073878047.
HONZÁK,H. (2017). Psychosomatická prvouka. Vyšehrad. 352s. ISBN 9788074299124.
