Photo by Austin Pacheco on unsplash.com
Rodičia sa často snažia dieťa uchrániť od negatívnych pocitov a tvária sa, že je všetko v poriadku.
Márne!
Dieťa vie a cíti ťažkosti v rodine.
Ako je to možné?
Deti vnímajú reč nášho tela, ktorú nedokážeme oklamať ani sami pred sebou.
Dieťa tým, že vníma ambivalenciu medzi našimi neverbálnymi prejavmi a tým, čo mu povieme, stáva sa neisté, zmätené často úzkostné alebo nepokojné až agresívne.
Cesta preto nie je naše emócie skrývať a nevenovať im patričnú pozornosť, ale práve naopak, čo najotvorenejšie ich pomenovať, čím učíme deti pomenovať svoje vlastné emocionálne prežívanie a vysvetliť im príčiny našich emócií ako aj riešenia a dôsledky.
Prečo je výučba emocionálneho rozvoja dôležitá?
Podľa Národného centra pre bezpečné a podporné vzdelávacie prostredie (National Center on Safe Supportive Learning Environments (US) vedie silný emocionálny rozvoj k piatim kľúčovým zručnostiam:
- sebauvedomenie,
- sociálne uvedomenie,
- emocionálna regulácia,
- zodpovedné rozhodovanie
- a budovanie vzťahov.
Tieto zručnosti následne ovplyvňujú úspech v škole, doma, v komunitách a v spoločnosti.
Na druhej strane tí, ktorým nie je poskytnuté emocionálne vedenie, často zápasia emocionálne, fyzicky a behaviorálne. Ak človek nedokáže všimnúť, prejaviť a zvládnuť svoje emócie, je neuveriteľne ťažké sústrediť sa na školu, nájsť si priateľov alebo pracovať v tíme.
3 hlavné emocionálne štádiá vo vývine dieťaťa
1.Všímanie si emócií (od narodenia po 1 rok)
Existuje veľa rôznych teórií o tom, ako sa emócie vyvíjajú a fungujú. Niektorí si myslia, že sa rodíme len s tromi emóciami: šťastím, hnevom a strachom. Iní veria, že deti sú schopné cítiť oveľa širší rozsah už od narodenia. Nedá sa to s istotou vedieť, keď nám to nevedia povedať, ale plačom bábätká určite niečo komunikujú. V tomto štádiu dieťa objavuje svet – dobré veci ako maznanie, zlé veci ako plné plienky. Všímajú si okolitý svet.
Ako podporiť rast v tejto fáze
- Vytvorte bezpečné a konzistentné prostredie. Toto je štartovacia rampa, z ktorej sa deti môžu cítiť dostatočne sebavedomo na to, aby skúmali svoje okolie a vyjadrovali sa. Keď vedia, že tu pre nich budete, je pravdepodobnejšie, že podstúpia riziká potrebné pre rozvoj.
- Podporujte sebaupokojenie. Hoci niektorí rýchlo odrádzajú od správania, ako je cmúľanie palca, pomáha to deťom upokojiť sa a je to prvý krok k regulácii emócií. Môže byť ťažké nezakročiť a problém nevyriešiť, ale ak chcete, aby dieťa neskôr dokázalo zvládnuť svoje emócie, je dôležité nechať ho, aby na niektoré veci prišlo samo.
- Ukážte svoje emócie. Zosúladením výrazov tváre dieťaťa a vyjadrením svojich pocitov môžete dieťaťu pomôcť všimnúť si svoje aj vaše emócie.
- Vyjadrenie emócií (2 až 3 roky)
Keď si deti rozvinú slovnú zásobu a budú samostatnejšie, budú experimentovať s vyjadrovaním emócií novými spôsobmi. Toto môže byť pre dospelých veľmi ťažké štádium, pretože deti zažívajú zložité emócie, ale ešte neprišli na to, ako sa treba vyjadrovať zdravým a nezdravým prejavom (agresivita).
Ako podporiť rast v tejto fáze
- Zostaňte pokojní, keď deti nie sú pokojné. Vyskytnú sa záchvaty hnevu. Sú bežnou súčasťou vývoja. Keď pocity batoliat prevyšujú ich schopnosť vyjadriť ich, urobia to jediným spôsobom, ktorý vedia. Vašou úlohou je pomôcť im nájsť lepší spôsob.
- Dajte im jazyk na pomenovanie a vysvetlenie. Najlepšou alternatívou k záchvatu hnevu je schopnosť vyjadriť emócie slovami. Ak dieťa vie povedať: „Hnevám sa“ alebo ešte lepšie „Hnevám sa, pretože mi vzalo hračku“, môže sa sústrediť na to, aby slová vyjadrilo svojim pocitom, než aby sa rozplývalo. To im zase môže pomôcť cítiť sa lepšie pod kontrolou svojich emócií.
- Jedným z najlepších spôsobov, ako pomôcť deťom naučiť sa emócie, je príbeh/rozpávka. To nielenže poskytuje emocionálnu slovnú zásobu, ale dáva ju do kreatívneho kontextu.
- Poskytnite pozitívne posilnenie. Pochválte deti, keď niečo robia správne. Poukázaním na to, keď používajú svoje slová alebo činy na pozitívne vyjadrenie namiesto kriku a kopancov, môžete vybudovať ich sebavedomie a povzbudiť ich k rastu.
- Zvládanie emócií (3 až 5 rokov)
V tejto fáze sú deti pripravené na vstup do škôlky. Nové sociálne prostredie a väčšia nezávislosť poskytuje skvelú príležitosť pre rast, ale predstavuje aj nové výzvy. Spoločné zdieľanie, počúvanie a hranie môže medzi deťmi spôsobiť nezhody, a keďže sa už nemôžu stále spoliehať na svojich rodičov, musia si osvojiť nové zvládacie zručnosti, aby to zvládli samy.
Ako podporiť rast v tejto fáze
- Dajte im stratégie. Rovnako ako dojčatá cmúľajú prsty alebo zvierajú prikrývky, deti predškolského veku používajú hmatateľné spôsoby, ako sa vysporiadať so svojimi nehmotnými emóciami. Ísť na tiché miesto, hlboké dýchanie a farbenie sú dobré stratégie. Cieľom je pomôcť deťom naučiť sa, čo im vyhovuje.
- Majte reálne očakávania. Ak od dieťaťa očakávate príliš veľa, budete sklamaní a frustrovaní. Dieťa si začne spájať hanbu a úzkosť so svojimi emóciami – niečo, čo môže poškodiť jeho budúci vývoj. Na druhej strane, ak očakávate príliš málo, dieťa sa môže namiesto rozvoja efektívnych zručností naučiť nezdravému správaniu. Preto je také dôležité uvedomiť si rôzne emocionálne štádiá. Ak viete, že dvojročné deti budú mať záchvaty hnevu, je oveľa jednoduchšie sa do nich vcítiť a pomôcť im urobiť ďalšie kroky pri spracovaní toho, čo ich rozčuľuje.
- Aby dieťa vedelo, že emócia je zvládnuteľná, musí najskôr vedieť, že je normálna. Ak majú pocit, že sú jediní, kto zažíva frustráciu, je pravdepodobnejšie, že veria, že sú voči tomu bezmocní. Môžete im ukázať, že pocit frustrácie nie je zlý a zároveň normalizovať ich skúsenosti. Toto potvrdenie je kľúčom k budovaniu sebavedomia a zdravej reakcie na emócie.
Autorka: Simona Gécziová
Použité zdroje
Meinke, H. (2019). Understanding the Stages of Emotional Development in Children. Early Childhood Education.
Dostupné: https://www.rasmussen.edu/degrees/education/blog/stages-of-emotional-development/
