BLOG: Spolupráca školskej špeciálnej pedagogičky so školským psychológom na strednej škole SEKCIA PRE ŠP

BLOG: Spolupráca školskej špeciálnej pedagogičky so školským psychológom na strednej škole

Pôsobím už druhý školský rok na strednej odbornej škole, technického zamerania v Prešovskom kraji. Ako veľa iných školských špeciálnych pedagógov, podobne za to vďačím Národnému projektu POP II. “Pomáhajúce profesie v edukácii detí a žiakov”.

Spolu so mnou vrámci tohto projektu, prijali aj môjho kolegu, ktorý pracuje na pozícií – školský psychológ. Pred tým, ako prijali do hlavného pracovného pomeru nás, nikto na našej pozícií na škole nepracoval. Našu činnosť čiastočne vykonávala výchovná poradkyňa. To bolo predpokladám náročne, vzhľadom k počtu žiakov a k tomu, že okrem toho, že je výchovnou poradkyňou je aj učiteľkou. 

ČLENOVIA INKLUZÍVNEHO TÍMU

Od nášho nástupu tvoríme jeden tím. Inkluzívny, školský podporný tím. Okrem nás troch, máme na škole aj koordinátorov prevencií (koordinátor prevencie drogových závislostí, koordinátor prevencie šikanovania, koordinátor výchovy k ľudským právam, koordinátor finančnej gramotnosti, koordinátor environmentálnej výchovy), s ktorými tiež spolupracujeme.

Už po nástupe na školu nám bolo jasné, že vytvorenie konceptu fungovania na škole bude nevyhnutné. Nakoľko sme sa stretli s množstvom prekážok, ktoré sme museli prekonávať. K najväčším problémom patrili negatívne postoje niektorých pedagogických zamestnancov voči našim pozíciam a všeobecne voči školskej integrácií.

V neposlednom rade to bolo aj samotné dištančné vzdelávanie, kvôli ktorému sme museli hľadať spôsoby, ako sa priblížiť žiakom a pedagógom v on-line prostredí.

Ako sa hovorí, začiatky sú vždy ťažké, a tak to platí aj v našom prípade. Aj keď sme na škole už druhý rok, stále je čo zlepšovať.  Myslím, že to chce čas, aby nás v škole brali ako bežnú súčasť. Aj po roku sa nájdu ľudia, ktorí majú buď neutrálny alebo skôr odmietavý postoj. Práve preto, svoju prácu sustreďujeme na ľudí, ktorí našu podporu a pomoc príjmajú. Netreba sa nechať odradiť alebo znechutiť.

KONCEPT VÝCHOVNÉHO PORADENSTVA

Ako som už vyššie spomenula, ako tím sme vytvorili koncept nášho fungovania na škole, našej spolupráce. Nazvali sme ho “Koncept výchovného poradenstva”. Tento koncept sme predstavili vedeniu našej školy. Vedenie sa ku konceptu vyjadrilo a následne ho aj schválilo.

Obsahom nášho konceptu spolupráce bolo:

• definovanie jednotlivých pozicií pôsobiacich v inkluzívnom tíme
• popis kompetencií členov inkluzívneho tímu
• plán činností členov inkluzívneho tímu na školský rok
• spoločne plánované činnosti
• postup pri riešení problému

Tento koncept, sme sprístupnili aj pedagogickým zamestnancom k nahliadnutiu. V koncepte popisujeme konrétny postup pri výskyte problému vo vyučovacom procese. Vďaka konceptu, pedagógovia vedia, na koho z tímu sa majú obrátiť.

ZÁZNAM Z POHOVORU AKO PRVÝ KROK

V prvom kroku, keď sa objaví problém, pedagógovia musia vyplniť záznam z pohovoru. Tento záznam z pohovoru musí byť podpísaný výchovnou poradkyňou. Ak je to potrebné, ďalej problém rieši buď školský psychológ alebo ja, školská špeciálna pedagogička. Podkladom pre riešenie problému je vždy záznam z pohovoru.

PRAVIDELNÉ STRETNUTIA INKLUZÍVNEHO TÍMU

Na to, aby spolupráca fungovala je dôležitá vzájomná komunikácia. To je dôvod, prečo sme sa rozhodli dohodnúť sa na pravidelných stretnutiach inkluzívneho tímu. Raz v týždni sa vždy ráno stretneme ja – školská špeciálna pedagogička, školský psychológ a výchovna poradkyňa. Na týchto stretnutiach konzultujeme aktuálne problémy, ktoré sa objavili v priebehu týždňa, zaoberáme sa podnetmi od pedagógov a tiež riešime plány do najbližších dní. Navrhujeme postupy pri riešení problémov, vyjadrujeme názory a diskutujeme. Týmto spôsobom sa snažíme nájsť to najvhodnejšie a najlepšie riešenie, či už z pohľadu výchovného, psychologického alebo špeciálnopedagogického.

POZOROVANIA V TRIEDACH

Spoločne tiež navrhujeme pozorovania v konkrétnych triedach. Takéto pozorovania vopred plánujeme a pred samotným plánovaním oboznámime vedenie o našom zámere navštíviť danú triedu. Vedenie informujeme o tom, kedy a čo je cieľom pozorovania. Vedenie o tom musí byť oboznámené a odsúhlasiť to. Ďalšou možnou prekážkou sú niektorí pedagógovia, ktorým môže naša prítomnosť na ich vyučovacej hodine vadiť. Týmto pedagógom sa snažíme vysvetliť dôvody, prečo tam potrebujeme byť. Nechceme, aby pedagógovia nadobudli pocit, že ich kontrolujeme. Snažíme sa o to, aby nás vnímali ako ich podporu v ich triede, ktorou sa aj snažíme skutočne byť.

• Zvyčajne sa zameriavame na fungovanie integrovaných žiakov alebo rizikových žiakov počas vyučovacieho procesu.
• Ďalej sledujeme dodržiavanie individuálnych vzdelávacích plánov pedagógmi,
• spoluprácu žiakov s vyučujúcimi,
• samostatnú prácu žiakov,
• atmosféru v triede a ich správanie.

Počas pozorovania si obaja robíme záznam z pozorovania. Pozorovací hárok obsahuje to, čo sledujeme, upravujeme si ho podľa potreby. Výsledkom pozorovaní sú odporúčania pre pedagógov, rodičov alebo vedenie školy. Školský psychológ sa zameriava viac na správanie žiakov a atmosféru v triede, pričom ja ako školská špeciálna pedagogička riešim viac integrovaných žiakov a dodržiavanie individuálnych plánov. Obaja sa snažíme identifikovať rizikových žiakov. Navzájom si všetky postrehy z pozorovaní vymieňame a konzultujeme ich spoločne. Tieto pozorovania sú dôležité aj pri odosielaní žiakov do poradenských zriadení. Poradenské zariadenia vyžadujú pedagogickú charakteristiku, ktorú by mali vypracovať pedagógovia. Spolupodieľam sa pri tvorbe týchto charakteristík, s pedagógmi aj školským psychológom. Pedagógovia vedia poskytnúť informácie na základe správania žiaka počas vyučovania a jeho prospechu, my získavame informácie z pozorovaní, komunikácie s vyučujúcimi alebo z individuálnej práce s konkrétnym žiakom.

SKUPINOVÉ AKTIVITY

Skupinové aktivity so žiakmi si rovnako vopred plánujeme. Vzhľadom k tomu, že v jednej triede je často aj 30 žiakov, tak si triedu delíme na 2 skupiny. Skupiny tvoríme náhodne. Osvedčilo sa nám to viac, ako pracovať spoločne s celou triedou. Aktivity sú zamerané podľa toho, čo aktuálne ideme riešiť. Na začiatku roka je to zvyčajne adaptácia žiakov I. ročníka na strednú školu, neskôr sú to preventívne aktivity, sociometria alebo rôzne diskusie a besedy na rôzne témy. Tieto aktivity trvajú zvyčajne 1-2 vyučovacie hodiny. Záujem žiakov je vyšší, keď tieto aktivity realizujeme v doobedňajších hodinách. Výsledkom týchto aktivít sú správy pre vedenie školy, ktoré obsahujú zistenia a odporúčania. Spolupracujeme pri vypracovaní týchto správ, nakoľko každý z nás pracuje pri skupinovej aktivite s inou časťou triedy.

SPOLUPRÁCA S RODIČMI

Nezabúdame tiež na spoluprácu s rodičmi. Konzultácie s rodičmi si dohadujeme každý individuálne, podľa potreby. Ak potrebujeme niečo skonzultovať spoločne, sme prítomní obaja. Zvyčajne, prvé konzultácie s rodičmi žiakov I. ročníka realizujeme spoločne, kde predstavíme seba, svoju prácu a informujeme rodičov o tom, že sme k dispozícií, ak budú potrebovať pomoc prípadne podporu. Mnoho rodičov nevie, na koho sa má obrátiť či na školského spychológa alebo na školskú špeciálnu pedagogičku. Preto, často sa stretneme s rodičom obaja a na základe problému zhodnotíme, kto bude tento problém primárne riešiť. Ak ide o problém vo vzdelávaní žiaka, v ťažkostiach pri práci počas odborného alebo teoretického vyučovania problém riešim skôr ja, ako školská špeciálna pedagogička. Ak ide o problém v psychickom prežívaní žiaka, problémy v rodine, na to sa skôr zameriava školský psychológ. Niekedy je potrebné, aby sme pracovali so žiakom obaja, aby sme prišli spoločne na príčinu jeho problémov.

Aj takto vyzerá spolupráca školského psychológa a školskej špeciálnej pedagogičky v prostredí strednej školy. Spoločný úspech možno dosiahnúť len rešpektovaním jeden druhého, vymedzením úloh a pravidelnou komunikáciou. Spolupráca je o pochopení, komunikácií, dohode a vzájomnom vnímaní sa ako rovnocenných odborníkov.

Autorka: Dori