Photo by Maksym Kaharlytskyi on unsplash.com
Väčšine ľudí nie je tréma či hanblivosť vôbec cudzou témou. Mnohí si však tieto, v niektorých situáciách vcelku bežné a pochopiteľné pocity, zamieňajú a zle nazývajú ako sociálnu fóbiu. Tá je však pritom veľmi odlišná od bežného pocitu hanby či trémy.
Čo je to sociálna fóbia a aké má príznaky?
Sociálna fóbia je duševnou poruchou, patrí medzi úzkostné poruchy. Charakterizuje ju nepríjemný a neprimeraný strach jednotlivca z toho, že bude negatívne ohodnotený inými ľuďmi v sociálnych situáciách. Môže pritom ísť aj o celkom obyčajné veci, ako telefonovanie, jedenie a pitie na verejnosti, jednoduchá komunikácia alebo o stresujúcejšie veci, ako vystupovanie pred inými. Jedinec je presvedčený o tom, že ho ľudia v jeho okolí si ho nadmerne všímajú a hodnotia a potom sa bojí strápnenia, začervenania, toho, že by nakoniec bol na posmech. S týmto ruka v ruke chodí až patologicky nezdravo nízke sebavedomie. [1][2]
Tento strach je sprevádzaný úzkostnými prejavmi, ako je napríklad búšenie srdca, potenie, tras a mnohé iné. Takisto sa u mnohých následne začne vyskytovať vyhýbavé správanie a takzvaná anticipačná úzkosť – strach zo samotného očakávania [1]. Úzkosť sa stane tak nepríjemnou až neznesiteľnou, že sa človek postupne začne vyhýbať všetkým sociálnym situáciám. Na prvý pohľad to môže často znieť ako dobré riešenie. S vyhýbavým správaním však vždy prichádzajú aj nevýhody. Ľudia so sociálnou fóbiou tak často strácajú sociálne kontakty, čoraz viac sa izolujú. To môže mať dopad na ich partnerské vzťahy, vzdelanie, prácu aj mnohé ďalšie životné oblasti. [1]
Sociálna fóbia nie je iba bežnou trémou
Na rozdiel od bežnej trémy, sociálna úzkosť výrazne narušuje výkonnosť a sociálnu adaptáciu, obmedzuje človeka do takej miery, ako ho “iba” obyčajná tréma obmedzovať nemôže. K jej vzniku podľa odborníkov prispievajú mnohé faktory, od tých biologických, cez genetické až po vplyvy prostredia, rodiny, školy.
Sociálnou fóbiou každoročne trpí okolo 3% populácie, v klinickej praxi tvorí 30% všetkých fóbií. [1] Postihuje mužov aj ženy, bez ohľadu na vzhľad, spoločenské postavenie, vzhľad, schopnosti či vzdelanie. [2] Takisto je tiež veľmi dôležité zmieniť, že sa väčšinou prvýkrát objaví v období dospievania – až u 95% prípadov sa príznaky vyskytnú ešte pred dosiahnutím 20. roku života. [2]
Aká je liečba?
Sociálna fóbia býva často chronická, no zriedka tak silná, aby invalidizovala. K tomu samozrejme prispieva aj liečba. Ľudia so sociálnou poruchou sa totiž často domnievajú, že ide o ich neodstrániteľnú povahovú črtu, s ktorou sa nič robiť nedá a vyhľadanie pomoci im preto často môže trvať dlho. Opak je však pravdou. [2]
Účinnými formami liečby sú pri sociálnej fóbií kognitívno-behaviorálna terapia aj liečba antidepresívami, najlepšie v kombinácií. [3] Pri kognitívno-behaviorálnej terapií sa pacient učí zvládať stresujúce situácie, posilňuje pozitívne myslenie a oslabuje negatívne myšlienkové schémy. Napriek tomu, ako desivá môže sociálne fóbia na prvý pohľad vyzerať, ľudia s ňou žijúci vedia s pomocou potrebnej podpory viesť plnohodnotný život.
Tipy pre blízkych
A ak sa so sociálnou fóbiou potýkate hlavne skrz niekoho iného, kto ňou trpí a je vám blízky, existujú tak isto spôsoby, ako tejto osobe môžete pomôcť. Základom je pochopiť čo najlepšie, ako mu je a čím si prechádza, nepodceňovať príznaky sociálnej fóbie ani ich nebagatelizovať len preto, že im možno až tak dobre nerozumiete. Pomôcť tiež môže vyvracanie negatívnych schém a myšlienok (ako napríklad “To bolo hrozné.” “Som neschopný/á.” …), či podpora prostredníctvom oceňovania a povzbudenia vhodného správania. Pri vyhýbavom správaní človeka so sociálnou fóbiou je dôležité nezachádzať ani do jedného z extrémov – vyhýbavé správanie určite netreba podporovať, keďže často vedie k zhoršeniu symptómov. Netreba však zachádzať ani do tlačenia človeka do prehnane sociálnych situácií, teda do takzvanej “liečby šokom”. [3]
Ako vyzerá sociálna fóbia z pohľadu veku dieťaťa?
U malých detí (predškolák): ľahko sa vystraší, priľnavosť, nadmerný plač. Ako sa deti vyvíjajú emocionálne, vyvíjajú sa aj ich symptómy sociálnej úzkosti. Napríklad staršie deti (školopovinné) môžu prejavovať alebo zažívať strach z: pozvania priateľov, účasť na študentských besiedkach, objednávanie v reštaurácii, čítanie nahlas alebo prednes básne. Tínedžeri sú známi tým, že sú „náladoví“, ale normálne zmeny nálady si nemýľte s varovnými príznakmi sociálnej úzkosti, môže sa prejaviť vyhýbanie sa triednych aktivít, vyhýbanie sa očného kontaktu, mrmlanie pod nosom (nepočuteľné rozprávanie). [4]
Sociálna fóbia môže vyjsť na povrch v každom prostredí, to platí aj na školu. Ako vyzerá sociálna školská fóbia?
Návrat do školy môže byť veľkým stresom pre deti, najmä tie, ktoré už zápasia s príznakmi sociálnej fóbie. S cieľom zmierniť úzkosť súvisiacu s návratom do školy by rodičia mali zvážiť nácvik školskej rutiny s dieťaťom, aby ich pripravili na to, čo ich čaká. Prospešné je aj odmeňovať dieťa za to, že chodí do školy a potvrdzovať emócie dieťaťa a podporovať ho.
Študenti s plachým a sociálne vyhýbavým temperamentom, ako aj tí, ktorí sú vo všeobecnosti spoločenskí, ale majú problémy s výkonmi, ako napríklad s prezentáciou, len zriedka dokážu určiť presnú príčinu týchto ťažkostí. Psychologické črty, ako je naša tendencia reagovať úzkostlivo na určité spúšťače, sú často výsledkom komplexnej interakcie medzi mnohými rôznymi faktormi, ako sú naše gény, kultúra, v ktorej vyrastáme, náš socioekonomický status, jedinečné životné skúsenosti atď. Z tohto dôvodu je pravdepodobné, že v triede sa len ťažko dá identifikovať jedinú príčinu úzkosti. [5]
Školská úzkosť je často definovaná ako súbor symptómov zoskupených do kognitívnych, psychofyziologických a motorických reakcií, ktoré jednotlivec vydáva v školských situáciách, ktoré môžu byť vnímané ako ohrozujúce a/alebo nebezpečné. Školská úzkosť môže byť okrem iných relevantných školských premenných ovplyvnená aj vnímaním sociálnej klímy a každodenného násilia/šikany, ktorého sú žiaci v škole svedkami. [6]
Ako pracuje psychológ s detskou úzkosťou?
V poslednom desaťročí došlo k rozvoju niekoľkých účinných intervencií pre deti s vysokou úzkosťou na základe kognitívno-behaviorálnej terapie – KBT. Asi 50 % – 80 % detí, ktoré dostávajú intervenciu, už na konci takýchto programov nespĺňa kritériá úzkostnej poruchy.
KBT pre detskú úzkosť zahŕňa dva prvky tréningu zručností a aplikácie. Počas tréningu zručností sa deti učia stratégiám zvládania ako rozpoznávanie emócií, relaxácia a kognitívna reštrukturalizácia. Aplikačná a cvičná fáza trvá najmenej osem sedení a pozostáva predovšetkým z expozičných úloh in vivo; tieto úlohy zahŕňajú čeliť čoraz náročnejším situáciám vyvolávajúcim úzkosť, uplatňovať stratégie zvládania a dosahovať majstrovské skúsenosti, kým úzkosť sa znižuje. Učitelia sú kontaktovaní v určitých prípadoch (napr. ak dieťa nerozpráva v triede) a môžu byť požiadaní, aby dohliadali na vystavenie dieťaťa v škole.
Súvisí zlý školský výkon a školská úzkosť?
Zníženie úzkosti môže zosilniť lepší školský výkon a zlepšenie sociálneho fungovania u detí, ktoré začínajú so zvýšenou úrovňou úzkosti. Teória naznačuje, že nadmerné úzkostné vzrušenie bráni koncentrácii na školské úlohy v dôsledku zúženej pozornosti na náznaky hrozieb a prierezové výskumy dôsledne preukázali súvislosť medzi vysokou úzkosťou a zlým školským výkonom. [7]
Autorka: Anna Semková a Simona Gécziová
2 = http://dusevnezdravie.sk/library/uzkostne-a-fobicke-poruchy/#socialna
3 = https://www.zdravie.sk/choroba/35898/socialna-fobia-socialna-uzkostna-porucha
4 = https://www.nu.edu/blog/helping-students-overcome-social-anxiety-in-school/
5 = https://www.conquersocialanxiety.com/social-anxiety-at-school/#Signs_of_Social_Anxiety_at_School
6 = http://repositorio.ual.es/bitstream/handle/10835/480/Art_25_607_eng.pdf?sequence=1
7 = https://psycnet.apa.org/record/2006-03514-012
