Photo by Külli Kittus on unsplash.com
Samovraždy mladých ľudí, bývajú čoraz častejšou záležitosťou úplne obyčajných domácností.
Stalo sa to až fenoménom teenegerov, najmä stredoškolákov, ktorí nezvládajú situáciu a samovraždu vidia ako východisko ich problémov.
Sú to problémy sprevádzané afektívnou, neurotonickou poruchou, stresom, depresiami a úzkosťami. Priemerne ročne navštívi psychiatrické ambulancie 47-tisíc mladých ľudí, z nich podľa štatistík IPčka približne 500 má suicidálne myšlienky. (KEKELÁK, L., 2019)
Od roku 2009 pozorujeme prudký nárast, a to až 72,1% návštev psychiatra, kde hľadajú mladí pomoc. (KEKELÁK, L., 2019)
Avšak koľkým z nich vieme pomôcť my – ich kamaráti a známi, bez profesionálnej záchrany?
Spýtala som sa anonymných ľudí, ktorých som poprosila o názor na túto tému.
Ako ju vnímajú a ako by si s ňou poradili sami či niekomu inému.
Pohľady stredoškolákov:
„Nie je to problém, ktorý by sa nedokázal vyrozprávať, vyriešiť, či už v začiatočnom alebo v ťažšom štádiu. Je to veľká škoda, že niektorí to vzdajú. Sčasti je to od nich sebecké, pretože majú rodinu, priateľov, ktorým na nich záleží a neuvedomujú si aké to bude mať pre nich dôsledky.”
Ja by som ti odpovedal citátom: „Jediný spôsob, ako si zaistiť príjemný život, je zaistiť príjemný život ostatným. Jediný spôsob, ako zaistiť ostatným príjemný život, je správať sa k nim, akoby sme ich milovali. A jediný spôsob , ako sa k niekomu správať, akoby sme ho milovali, je naozaj ho milovať.”
Jeremy Bentham (1831)
“Sú ľudia, ktorí majú psychické poruchy a chcú o nich rozprávať no nie vždy im rozhovor s nekvalifikovanou osobou pomôže. Práve rozhovor s nedostatočne nekvalifikovanou osobou im stav môže ešte zhoršiť. Dovŕši to do stavu, kedy nikomu neverí, stráni sa komunikácie s inými o probléme a stráca sám seba. Je taktiež rozdiel medzi neplánovanou a plánovanou vraždou, kedy máme možnosť ešte zasiahnuť. Dôležitá je komunikácia ako aj prevencia u ľudí aj bez problémov, pretože nikto nikdy nevie, kedy vpadne do daného stavu. Prevencia by mala byť vedená ako aj medzi rodinnými príslušníkmi, tak aj v školách so psychológmi.”
“Počet samovrážd mladých ľudí pomaly ale isto stúpa. Teenegeri to bohužiaľ pokladajú za riešenie svojich problémov. Myslím si, že tí, ktorí si zvolia toto riešenie väčšinou trpia problémami doma, v škole, vo vzťahoch či s vlastnou sexualitou. Predpokladám, že v množstve prípadov sa problémy postupne stupňujú, no dotyčný to nechce alebo nevie vyriešiť. Neskôr to však dôjde do štádia, kedy už niet cesty späť a uchýlia sa k takému činu. Podľa mňa sú však viaceré riešenia tohto závažného problému. Určite by sa malo všeobecne v spoločnosti aj na školách viac rozprávať o tejto téme. Myslím si, že by pomohli aj hodiny v škole, ktoré by viedol školský psychológ. A určite ak máš tento problém neváhaj sa s tým niekomu zdôveriť, navštíviť odborníka alebo zavolať na tiesňovú linku. Záleží na TEBE!”
Pohľad rodiča:
“Samozrejme že to nie je správne riešenie. Nič sa nesmie riešiť za horúca. Je škoda, aby sme prišli o vzácny mladý život. Mladí príliš prežívajú niektoré situácie a pritom rodičia to nikdy nemyslia tak vážne, čo sa týka rodinných záležitostí. Všeobecne pri všetkom sa treba zamerať na svoj vlastný život a skúšať vlastné možnosti. Netreba riešiť napríklad dôsledky pandémickej situácie. Mladí si podľa mňa ubližujú navzájom, pretože jeden druhého posudzujú či už výzor, správanie, filozofiu myšlienok a podobne. Treba byť láskavý a chápavý voči všetkým, no zároveň sa nenechať stiahnuť ostatnými. Myslím, že v našom svete chýba vzájomná dôvera medzi nami. Návštevy psychológa sú niekedy jediným riešením, keďže sa dnešná mládež skôr uzatvára do seba a nerada sa zdôveruje. Ako matka ak by malo moje dieťa problém určite by som chcela ísť s ním k doktorovi, no najskôr by som sa snažila to vyriešiť sama.”
Pohľad pedagóga:
“Samovraždy mladých beriem ako výsledok doby, kedy si mladí ľudia myslia, že musia byť dokonalí. Ani nie kvôli sebe ale kvôli ostatným a keď im to nevyjde, tak ako chceli alebo keď im rodičia nedovolia tak to riešia takým spôsobom. Ale ich trápenie to sčasti vyrieši ale svojím konaním ublížia najbližším ľuďom. Samovraždy beriem celkovo asi ako skrat a verím, že keby to s niekým riešili, podelili sa o problém, hľadali riešenie alebo skrátka aj sami so sebou keby to riešili inak, tak to zvládnu. Nikdy nie ten život tak ťažký, aby si trebalo siahnuť na život. Riešenie by som mala asi také, že treba pochváliť ľudí aj za maličkosti, vážiť si všetkých lebo každý je iný. Možno klišé, ale každý je výnimočný a má svoju osobnosť či väčšiu alebo menšiu. Mne zomrel kamarát siahnutím na život a neni to vôbec pohode ani po rokoch. A to si neviem predstaviť byť rodičom v takej situácii.”
Nech už sú problémy konajúceho hocijaké, pretože zväčša to ani oni sami nevedia vysvetliť, treba načúvať ich varovným znakom a pomôcť z každú cenu. Pomoc nesmie byť ľahostajná ako napríklad: “Všetko bude opäť v poriadku” , “ Toto nie je to najhorší dôvod na smrť”, či “Mal by si ísť k psychiatrovi”.
Aj keď nevieme byť niekedy empatický treba sa vžiť do ich kože a predstaviť si situáciu, v akej sa nachádzajú. Porozprávať sa s nimi, získať ich čas a dať im do povedomia, že to zvládne, lebo je tu milión riešení.
A neplatí to len na ľudí už trpiacich poruchami, ale taktiež treba myslieť na to, koľkým ľudom môžeme ublížiť zlými slovami a priviesť ich do takého stavu.
No a keď to práve číta osoba, ktorá čo i len raz bez srandy pomyslela na samovraždu, vedz , že tí správni ľudia ťa vypočujú a podajú ti pomocnú ruku.
Nie je to HANBA.
Všetci máme silu a vôľu na dokonalý život.
Autorka. Lusy
Zdroje:
TRNÍK, T., 2019. Príčiny samovraždy mladých v kocke. Denník N [online]. [cit. 2021-1-27] Dostupné z: https://dennikn.sk/blog/1567590/priciny-samovrazdy-mladych-v-kocke/
KEKELÁK, L., 2019. Čoraz viac mladých ľudí si siaha na život. Denník Postoj [online]. [cit. 2021-1-27] Dostupné z: https://www.postoj.sk/48885/coraz-viac-mladych-si-siaha-na-zivot-problemom-su-aj-vysoke-ocakavania?fbclid=IwAR3mtZZqWSCzKz6Wqb17Gc7gRIwLeXNZqlSv6_6q9VBsEx2d9cdDiE5e2J0
