Photo by bruce mars on unsplash.com
Tuším pred dvoma rokmi som si všimla ako niekto z mojich známych na instagrame zdieľal príspevok o podcaste The Happiness Lab (laboratórium šťastia). Stiahla som si naslepo nejakú epizódu, no oslovila ma natoľko, že som do týždňa dopočúvala celý podcast. Vtedy som ešte nevedela, že to, čo som počúvala bol vlastne súhrn základných vedomostí z pozitívnej psychológie.
Pozitívna psychológia je podľa psychológa Jonathana Heidta a Shelly L. Gable veda o podmienkach a procesoch, ktoré dopomáhajú rastu a optimálnemu fungovaniu ľudí, skupín a inštitúcii (Heidt, Gable, 2005). Odkláňa sa teda od predchádzajúcich psychologických tém deprivácie, pripútania, či deviácie a sústreďuje sa na témy šťastia, resiliencie (odolnosti voči stresu), vďačnosti a celkovej životnej spokojnosti.
Pozitívnu psychológiu si však nemožno zameniť so self-help prúdom alebo spiritualitou hoci sa v mnohom prelínajú. Na rozdiel od spomínaných oblastí pozitívna psychológia využíva ako hlavný zdroj vedu a výskum, nie osobnú skúsenosť.
Na dôležitosť tejto oblasti práve u študentov narazila profesorka na Yale univerzite doktorka psychológie Laurie Santos. Rozhodla sa otvoriť kurz pozitívnej psychológie, ktorý sa volal „Psychológia a dobrý život“. Kurz sa v okamžiku stal najpopulárnejším predmetom v histórii prestížnej univerzity Yale, čo poukázalo na záujem študentov o vedomosti v oblasti well- beingu. Bol natoľko populárny, že sa profesorka rozhodla vytvoriť voľne dostupný online kurz, no tento raz zabezpečila dotazníkové meranie pred začatím a po ukončení kurzu. Výsledky ukázali, že už len samotným absolvovaním niekoľko týždňového online kurzu sa študentom zvýšila subjektívna hladina šťastia.
Zásadou pozitívnej psychológie číslo jedna je teda naučiť sa jej zásady.
Zakladateľ pozitívnej psychológie Martin Seligman hovorí o piatich zásadách well- beingu, ktoré predstavujú tzv. PERMA model.
PERMA je akronym a jeho časti sú:
- Positive emotions = pozitívne emócie
Hoci samotné naháňanie pozitívnych emócii nie je najefektívnejšou stratégiou pre životnú spokojnosť predsa len je schopnosť užívať si pozitívne emócie neoddeliteľnou schopnosťou well-beingu. Človek by sa mal snažiť zakomponovať do svojho života zvyky, z ktorých má pozitívne pocity.
- Engagement = angažovanosť
Cítiť pocit angažovanosti a byť úplne pohltený činnosťou, ktorú mám rád, Martin Seligman opisuje ako stav flow a považuje ho za ďalšiu dôležitú komponentu životnej spokojnosti. Mali by sme teda pracovať na tvorbe a prehlbovaní našich záujmov.
- Relationships = vzťahy
Ďalším dôležitým faktorom je schopnosť tvoriť hlboké pozitívne vzťahy. Súčasťou je častý kontakt s priateľmi, rodinou a zdieľané spoločné zážitky.
- Meaning = zmysel
Aj niekto, kto je veľmi radostným človekom, nemusí mať pocit skutočného šťastia, ak si nevie nájsť zmysel svojho bytia. V živote je dôležité venovať sa veciam ktoré presahujú nás a naše ego: dobrovoľníckym aktivitám alebo tvorivej činnosti.
- Accomplishment = úspech
Pre šťastný život je dôležitá motivácia niečo robiť a zlepšovať sa. Táto motivácia býva posilnená práve pocitom úspechu, ktorý predstavuje odmenu za vyloženú snahu a námahu. Pozor, ale na prílišné zameranie na úspech a vonkajšie odmeny, môže naopak viesť k väčšej životnej nespokojnosti.
Ak človek pracuje na všetkých piatich hlavných konceptov môže dosiahnuť stav, ktorý Seligman nazýva flourishing, čo sa dá preložiť ako prekvitanie alebo prosperovanie.
Je dobré na týchto päť zásad well- beingu myslieť a snažiť sa ich čo najviac zakomponovať do svojho života. Pravdou ale je, že týchto päť bodov skôr predstavuje koncepty ako nejaké konkrétne kroky. Ako mám zakomponovávať pozitívne emócie, ak sa nemám snažiť ich naháňať?
Ak spontánne nákupy a návykové látky mi prinášajú pozitívne emócie, znamená to, že ich mám mať čo najviac vo svojom živote?
Zásadou pozitívnej psychológie číslo dva je zakomponovanie vedecky overených stratégii do nášho života.
- Vďačnosť
Štúdie poukazujú na to, že osoby s vyššou mierou vďačnosti zažívajú pozitívne emócie častejšie, sú v živote spokojnejšie a menej často sa u nich vyskytujú negatívne emócie ako stres, depresia, úzkosť, závisť. Sú menej materiálne a ochotnejšie sa delia, sú otvorenejšie voči spiritualite (McCullough, Emmons & Tsang, 2002). Spôsob akým zakomponovať vďačnosť do svojho života je napríklad založenie denníka vďačnosti, kde si každý deň zapíšeme, čo sme si na tomto dni vážili. Pomôcť môže ale aj len jednoduché vymenovanie vecí, za ktoré sme vďační pred spaním.
- Altruistické skutky
Lyubomirsky, Tkach a Sheldon (2004) uskutočnili na svojich študentoch štúdiu, v ktorej ich nabádali k vykonaniu piatich dobrých skutkov týždenne v priebehu šiestich týždňov. Podľa očakávaní bol nárast ich osobnej pohody výrazný oproti kontrolnej skupine, ktorá žiadnu výzvu nedostala (Figurová, 2014). Robiť dobré skutky je teda dôležité nielen pre druhých, ale aj pre nás samých. Jeden zo spôsobov ako to robiť je napríklad dobrovoľníctvo, ale aj bežné skutky pomoci v každodennom živote
- Fyzická aktivita
Podľa Argylea (2001), osoby, ktoré sa venujú pravidelnému pohybu, zažívajú menej stresu, pociťujú menej napätia, hnevu a únavy, menej často sa u nich vyskytujú symptómy depresie. Naopak, cítia sa sviežejší, majú vyššiu sebadôveru a častejšie prežívajú pozitívne emócie. (Figurová, 2014). Ideálne množstvo pohybovej aktivity pre dosiahnutie účinkov na psychické zdravie sa pohybuje od 30 do 60 minút na deň (Mutrie & Faulkner, 2004).
- Praktiky mindfulness
Mindfulness je jednou z najpopulárnejších techník súčasnej psychológie. Sústreďuje sa na upriamenie pozornosti na súčasnosť, aktuálne pocity, emócie a myšlienky a ich akceptáciu. Americká psychologická asociácia (APA) radí medzi benefity praktizovania mindfullness techník napríklad redukciu stresu, zvýšenú spokojnosť so vzťahmi, a lepšiu kognitívnu flexibilitu. Mindfulness je pomerne širokou oblasťou, no jednoduchým spôsobnom, akým ju môžeme včleniť do svojho života, je napríklad takáto krátka 5 minútová meditácia telesného skenovania od klinického psychológa Elisha Goldsteina.
Toto všetko sú jednoduché a ľahko aplikovateľné spôsoby pre zlepšenie životnej spokojnosti. Pozitívna psychológia je však oveľa širšia, prechádza témami stoicizmu, spôsobu akým budovať odolnosť cez negatívne skúsenosti až po efekt obyčajného úsmevu na našu náladu.
Ak ste sa rozhodli, že chcete túto oblasť psychológie preskúmať, nižšie nájdete link pre podcast The Happiness Lab a spomínaný online Yale kurz profesorky Laurie Santos.
Autorka: Lubka
Zdroje:
ACKERMAN, E. Courtney. 2022. What is positive psychology and why is it important. [cit. 2022-02-26]. URL: <https://positivepsychology.com/what-is-positive-psychology-definition/#perma-positive-psychology>
FIGUROVÁ, Mária. 2014. Psychologia šťastia: Intervencie ovplyvňujúce prežívanie šťastia. [diplomová práca] Praha: Univerzita Karlova v Praze, 2014. 90 s. Dostupné na: <https://dspace.cuni.cz/bitstream/handle/20.500.11956/67620/DPTX_2013_1_11210_0_382084_0_145126.pdf?sequence=1&isAllowed=y>
HEIDT, Jonathan- GABLE, L. Shelly . 2005. What and why is positive psychology. In: Review of general psychology . 2005 Vol. 9, No. 2, s. 103–110 [cit. 2022-02-26]. Dostupné na: <http://citeseerx.ist.psu.edu/viewdoc/download?doi=10.1.1.886.8367&rep=rep1&type=pd>
MARCHESE, David. 2022. Yale happiness professor says anxiety is destroying her students. In: The New York Times, [online]. 2022. [cit. 2022-02-26] URL: <https://www.nytimes.com/interactive/2022/02/21/magazine/laurie-santos-interview.html>
