Photo by Sasha Freemind on unsplash.com
„Bol by si skvelým učiteľom, viem si ťa predstaviť ako manažérku galérie, choď na vysokú školu, aby si dobre zarábal..“ Každý to pozná, nevyžiadané rady, dobre myslené usmernenia zahlcujúce každú myšlienku mladého človeka až sa stanú obsesiou. Hľadáme samých seba v neutíchajúcom chaose bežného života až nakoniec strácame samých seba. Našu identitu sa snažia tvoriť iní a my im postupom času, pre zachovanie istoty, začíname veriť.
Mladý človek ako synonymum pre novosť, inováciu a jedinečnosť a aj napriek tomu sa pre spoločnosť stáva bábkou, ktorá má zabudnúť na svoje predpoklady a potenciál. V takomto ponímaní by som sa vyjadrila, tak rýchlo ako pozitívna psychológia vznikla, tak rýchlo sa jej ľudia vzdávajú. Tento smer ponúkol využitie svojho ja sto percentne, predložil myšlienku individuality, Abraham Maslow dal priestor motivácii a osobnosti a aj napriek tomu si spoločnosť zakladá na šťastí ako na niečom čo je čím ďalej, tým viac nedosiahnuteľné, plné výklady kníh o šťastí zaoberajúcich sa peniazmi, krásou, poriadkom v domácnosti, vzdelaním… Zaoberáme sa šťastím ako abstraktom, ktoré je privilégiom.
Keď človek ale z každej strany počúva, čo by som mal robiť ako by to mal robiť, kde by to mal robiť, kde je šťastie? V mojom chápaní, kde je sloboda ? Samozrejme sme obmedzene slobodným občanom v štáte, ale sme slobodným členom v pomyselných pravidlách spoločnosti ? Možno by som bola schopná sa stotožniť s vyjadrením B.F. Skinnera, keď sa o človeku vyjadril ako o plne manipulovanom vplyvom prostredia.
Keď sa ale po vypočutí rady o našej budúcnosti pozastavíme, vieme čo nám hovorí naše ja? Cítime, či sa zubami-nechtami bráni, zaujme pozíciu neutrálu alebo sa nám trocha zvýši tep a táto rada v nás vyvolá záujem? Viem aké ťažké je odosobniť sa od nátlaku, ale je možné ho racionálne triediť? Nie je hanbou poradiť sa o takúto záležitosť s terapeutom, školským poradcom a psychológom. Sú to nestranné osoby, ktoré nebudú zastávať nekompromisný a pretláčaný názor iba pre ich vlastný záujem. Samozrejme nám neodpovedia na otázky typu „Mám ísť študovať? Akú školu študovať? Bude ma moja práva baviť aj o 10 rokov?“ ale vedia nás profesionálne nasmerovať , dopomôcť nám k našim rozhodnutiam, zorientovať sa v nich.
Tiež spadám do kategórie mladých ľudí, prešla som si štádiom hľadania sa, dokonca si trúfam povedať že stále na tom pracujem. Niekedy ma mátajú otázky, či boli moje rozhodnutia o mojej budúcnosti správne, nemala som predsa dať na radu mojej rodiny, ktorá mi do teraz vyčíta že som sa nedržala ich sna a nestala sa zo mňa huslistkou?
A predsa moja odpoveď je istá. Moje rozhodnutie je správne teraz, pretože je moje, ja som si ho vybrala. Prešla som mnohými sedeniami u poradcov, ktorý mi dali správne rady. Aj keď som veľa krát pociťovala beznádej a stratu motivácie, dokázali ma naviesť na správnu cestu. A to ma postavilo do pozície slobodného a šťastného človeka.
Autorka: Hani
