Posttraumatická stresová porucha u detí a dospievajúcich?

PTSD u detí

Môže mať dieťa alebo dospievajúci mladý človek PTSD? Áno!

Všetky deti môžu zažiť veľmi stresujúce udalosti, ktoré ovplyvňujú ich myslenie a pocity. Deti sa väčšinou rýchlo a dobre zotavia. Niekedy však, deti, ktoré zažijú silne traumatizujúcu situáciu, budú dlhodobo postihnuté. Dieťa môže traumu zažiť priamo alebo môže byť svedkom toho, že sa to stane niekomu inému. Keď sa u detí vyvinú dlhodobé symptómy (dlhšie ako jeden mesiac), ktoré rozrušujú alebo narúšajú ich vzťahy a aktivity, môže im byť diagnostikované posttraumatická stresová porucha.

Čo je vlastne PTSD?

Posttraumatická stresová porucha (PTSD) je porucha, ktorá sa vyvíja u niektorých ľudí, ktorí zažili šokujúcu, desivú alebo nebezpečnú udalosť.

Je prirodzené pociťovať strach počas traumatickej situácie a po nej. Strach spúšťa v tele niekoľko zlomkov sekundových zmien, ktoré pomáhajú brániť sa nebezpečenstvu alebo sa mu vyhýbať. Táto reakcia „bojuj alebo uteč“ je typickou reakciou, ktorá má človeka chrániť pred zranením. Takmer každý zažije po traume celý rad reakcií, no väčšina ľudí sa z počiatočných symptómov prirodzene zotaví. Tí, ktorí majú naďalej problémy, môžu byť diagnostikovaní s PTSD. Ľudia, ktorí majú PTSD, sa môžu cítiť vystresovaní alebo vystrašení, aj keď nie sú v nebezpečenstve.

Čo môže traumatizovať dieťa?

• Primárna traumatizácia: dieťa je priamym cieľom traumy,

(napr. znásilnenie, mučenie, dopravná nehoda, atď.)

• Sekundárna traumatizácia: dieťa má blízku skúsenosť s traumatizáciou,

(napr. smrť blízkeho člena rodiny)

• Terciárna traumatizácia: dieťa nie je v priamom vzťahu k obeti traumatizácie, ale je v kontakte s primárne či sekundárne traumatizovanými,

(napr. svedok násilia)

Aké sú symptómy?

Zatiaľ čo väčšina – ale nie všetci – traumatizovaní ľudia pociťujú krátkodobé symptómy, u väčšiny sa nevyvinie PTSD. Symptómy zvyčajne začínajú skoro, do 3 mesiacov od traumatického incidentu, ale niekedy sa začnú objavovať roky potom. Príznaky musia trvať dlhšie ako mesiac.

• Znovuprežívanie traumy
• Nočné mory a problémy so spánkom
• Dieťa je veľmi rozrušené, keď sa mu vynoria spomienky na udalosť
• Nedostatok pozitívnych emócií
• Intenzívny pretrvávajúci strach alebo smútok
• Podráždenosť a výbuchy hnevu
• Konať bezmocne, beznádejne
• Popieranie udalosti, ktorá sa stala
• Vyhýbanie sa miestam alebo ľuďom spojeným s udalosťou

Pretože deti, ktoré zažili traumatický stres, sa môžu zdať nepokojné, nervózne alebo majú problém venovať pozornosť a udržiavať poriadok, príznaky PTSD často zamieňajú s príznakmi poruchy pozornosti/hyperaktivity (ADHD).

 Deti vo veku základnej školy

• Klinické správy naznačujú, že deti vo veku ZŠ nemusia zažiť vizuálne flashbacky alebo amnéziu na aspekty traumy. Zažívajú však „časový posun“ (time skew) a „tvorbu znamení“ (omen formation), ktoré sa u dospelých zvyčajne nevyskytujú. Časový posun sa týka toho, že dieťa nesprávne sekvenuje udalosti súvisiace s traumou, keď si vybavuje spomienku. Formovanie znamenia je presvedčenie, že existovali varovné signály, ktoré predpovedali traumu. V dôsledku toho sa deti často domnievajú, že ak budú dostatočne ostražité, rozpoznajú varovné signály a vyhnú sa budúcim traumám.
• Deti v školskom veku tiež vykazujú posttraumatickú hru alebo rekonštrukciu traumy v hre, kresbách alebo verbalizáciách. Posttarumatická hra je doslovným znázornením traumy, zahŕňa nutkavé opakovanie niektorých aspektov traumy a nemá tendenciu zmierniť úzkosť

Adolescenti a tínedžeri

• PTSD u dospievajúcich sa môže začať viac podobať na PTSD u dospelých. Existuje však niekoľko znakov, ktoré sa líšia. Ako je uvedené vyššie, deti sa môžu zapojiť do traumatickej hry. Adolescenti sa s väčšou pravdepodobnosťou zapoja do traumatickej rekonštrukcie, v ktorej začleňujú aspekty traumy do svojho každodenného života. Okrem toho je u dospievajúcich pravdepodobnejšie ako u mladších detí alebo dospelých, že budú prejavovať impulzívne a agresívne správanie (Pynoos, et al., 1987).

Výskyt PTSD u detí

Kocourková a Koutek (2017) uvádzajú, že mnoho detí, ktoré sú vystavené traumy, môže vyvinúť iné symptómy, než striktne zodpovedá PTSD. Ide najmä o internalizované problémy, ako sú depresívne alebo úzkostné symptómy, alebo externalizované problémy vo forme porúch správania. PTSD sa môže tiež vyskytnúť v subklinickej forme. Perry a Azad (1999) uvádzajú, že traumatickým udalostiam sú každý rok vystavené milióny detí a približne u 30% týchto detí sa rozvinie posttraumatická stresová porucha. US National Center for PTSD uvádza, že odhad výskytu následkov po prežití traumy u detí sa odhaduje medzi 30% až 60%. Najmenej jednou traumou trpí okolo 15% až 43% dievčat a 14% až 43% chlapcov, PTSD sa vyvinie u 3% až 15% dievčat a 1% až 6% chlapcov. Kessler (2012) uvádza, že The National Comorbidity Survey Replication-Adolescent Supplement predstavuje národnú reprezentatívnu vzorku viac ako 10 000 adolescentov vo veku 13-18 rokov. Výsledky ukazujú, že 5% adolescentov počas svojho života spĺňalo kritériá pre diagnostikovanie PTSD. Prevalencia je vyššia u dievčat 8%  ako u chlapcov 2.3%.

Diagnostika PTSD

Posttraumatická stresová porucha je podľa MKCH-10 kategorizovaná pod kapitolu F43 – reakcia na závažný stres a poruchy prispôsobenia. Na pomoc pri diagnostike detí vo veku 0 až 3 roky bola vyvinutá Diagnostická klasifikácia duševného zdravia a vývinových porúch v detstve a ranom detstve: revidované vydanie (Zero to Three/National Center for Clinical Infant Programs, 2005).

Psychoterapie zamerané na traumu majú najväčšiu empirickú podporu u detí a dospievajúcich.

Foa (2019) a Praktické parametre na hodnotenie a liečbu detí s dospievajúcich s posttraumatickou stresovou poruchou (2010) uvádzajú nasledujúce terapeutické systémy ako účinné:

• Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT)
• Výskumné štúdie ukazujú, že KBT je najefektívnejší prístup k liečbe detí. Liečba s najlepšími empirickými dôkazmi je KBT zameraná na traumu (TF-KBT). TF-KBT vo všeobecnosti zahŕňa dieťa, ktoré priamo diskutuje o traumatickej udalosti (expozícii), technikách zvládania úzkosti, ako je relaxácia a tréning asertivity, a korekcia nepresných alebo skreslených myšlienok súvisiacich s traumou (Mavranezouli, et al. 2019).
• Hoci existuje určitá kontroverzia týkajúca sa vytavovania detí udalostiam, ktoré ich vydesia, zdá sa, že liečba založená na expozícii je najrelevantnejšia, keď dieťa trápia spomienky alebo spomienky na traumu. Deti je možné postupne vystavovať a učiť ch relaxácii, aby sa naučili relaxovať a zároveň si pripomínať zážitky. KBT zahŕňa aj spochybňovanie falošných predstáv detí, ako napr. „svet je úplne nebezpečný“. Väčšina štúdií zistila, že je bezpečné a efektívne používať KBT u detí s PTSD.
• KBT je často sprevádzaná psychoedukáciou a zapojením rodičov. Psychoedukácia je vzdelávanie o symptómoch PTSD a ich účinkoch. Pre rodičov je rovnako dôležité pochopiť PTSD. Výskumy ukazujú, že čím lepšie rodičia zvládajú traumu a čím viac budú svoje deti podporovať, tým lepšie budú ich deti fungovať.

• Terapia hrou
• Terapiu hrou možno použiť na liečbu malých detí s PTSD, ktoré nie sú schopné riešiť traumu priamejšie. Terapeut používa hry, kresby a iné techniky, aby pomohol deťom spracovať ich traumatické spomienky.

• Psychologická prvá pomoc
• Psychologická prvá pomoc sa používa u detí a dospievajúcich v školskom veku vystavených katastrofám a násiliu v komunite (spoločnosti) a možno ju použiť v školách. Zahŕňa poskytovanie pohodlia a podpory, normalizáciu reakcií detí, pomoc opatrovateľom pri zvládaní zmien v emóciách a správaní dieťaťa, výučbu ukľudňujúcich zručností a zručností pri riešení problémov a odporúčanie najsymptomatickejších detí na ďalšiu liečbu.

• Očná pohybová desenzibilizácia a regenerácia (EMDR)
• EMDR terapia je 8 fáz liečby, ktorá integruje nástroje a zručnosti z terapie hrou, talk terapie, behaviorálnej terapie a rodinnej terapie.
• Typické EMDR terapeutické sedenie začína pozitívnym spôsobom tým, že sa deti naučia zručnosti pre emocionálnu reguláciu a upokojenie. Úvodné sedenia sú zamerané na budovanie pozitívneho vzťahu s terapeutom a učia deti zručnostiam zvládania záťaže. Terapeut učí dieťa o pocitoch a vysvetlí mu, čo môže počas sedenia očakávať.
• Ďalej je dieťa požiadané, aby rozprávalo o znepokojujúcej spomienke alebo udalosti, ktorá súvisí s daným problémom. Keď je znepokojujúca spomienka „znecitlivená“, dieťa môže čeliť minulým udalostiam bez toho, aby sa cítilo rozrušené, vystrašené alebo vyhýbavé.

Autorka: Simonka – študentka psychológie

Použitá literatúra

Foa, E., Keane, T., Friedman, M., & Cohen, J. (Eds.) (2009).  Effective treatments for PTSD: Practice guidelines from the International Society for Traumatic Stress Studies. New York: Guildford Press

Kessler, R., et al (2012). Prevalence, persistence, and sociodemographic correlates of DSM-IV disorders in the National Comorbidity Survey Replication Adolescent Sample. Archives of General Psychiatry, (69), 372-380.

Kocourková, J., & Koutek, J. (2017). Posttraumatická stresová porucha u dětí a dospívajících. Česká a Slovenská psychiatrie, (3), 128-131.

Mavranezouli, I., Megnin-Viggars, O., Daly, C., Dias, S., Stockton, S., Meiser-Stedman, R., Trickey, D., & Pilling, S. (2019). Psychological and psychosocial tretments for children and young people with post-traumatic stress disorder: a network meta-analysis. Journal of Child Psychology and Psychiatry. doi:10.1111/jcpp.13094 

Perry, B.D., & Azad, I. (1999). Posttraumatic stress disorders in children and adolescents. Current Opinion in Pediatrics, (11), 310-316.

Practice Parameters for the Assessment and Treatment of Children and Adolescents with Posttraumatic Stress Disorder. (2010). Journal of the American Academy of Child and Adolescent Psychiatry, (49), 414-430.

Pynoos, R. et al. (1987). Life threat and posttraumatic stress in school aged children. Archives of General Psychiatry, 44, 1057- 1063.

Zero to Three/National Center for Clinical Infant Programs. (2005). Diagnostic Classification of Mental Health and Developmental Disorders of Infancy and Early Childhood: Revised Edition. Arlington, VA: Author.