Photo by Jen Theodore on unsplash.com
- septembra si každoročne pripomíname medzinárodný deň proti sexuálnemu zneužívaniu a obchodu so ženami a deťmi. My sa dnes budeme sústrediť na tú prvú časť, nakoľko o obchodovaní už článok máme. Sexuálne zneužívanie je termín používaný na označenie nekonsenzuálneho sexuálneho správania človeka k niekomu inému, ktoré býva často sprevádzané fyzickým násilím.
Najčastejšie sú obeťami práve deti a ženy, no táto problematika sa netýka iba ich. I muž môže byť obeťou sexuálneho obťažovania a zneužívania opačným ale aj rovnakým pohlavím. Nebýva raritou ani deviácie spáchané na minoritách, sociálne slabších ľuďoch, ľuďoch s telesným či duševným postihnutím, dôchodcoch či ľuďoch s demenciou.
Páchatelia taktiež môžu využiť, že predstavujú určitú autoritu či sú nadriadení a aplikovať ich pozíciu na utláčanie a donútenie obete k sexuálnemu styku.
Sexuálne zneužívanie detí je definované viacerými podmienkami, ktoré musí daný páchateľ vykonať aby mohol byť označený za sexuálneho predátora.
Obeť musí byť z vývinového hľadiska dieťaťom, pod právne vyhradenou hranicou dospelosti a je buď nespôsobilá poskytnúť skutočný súhlas alebo napriek spôsobilosti, skutočný súhlas neudelila. Takýto súhlas je právoplatný iba ak osoba plne rozumie povahe a významu danej aktivity, nie je pod fyzickým, emocionálnym alebo ekonomickým nátlakom a teda nebol získaný prostredníctvom hrozby, zastrašovania alebo zneužitia pozície autority. Napriek tomu, že 15-16 ročné osoby dokážu legálne udeliť plne informovaný súhlas, vedecká literatúra ukazuje, že ich psychosociálna kapacita chápať dlhodobé dôsledky rozhodnutí a regulovať správanie je stále v raných štádiách vývinu.
Skutok taktiež musí byť sexuálnej povahy, teda páchateľ vykonáva daný čin za účelom telesného a duševného uspokojenia. Nemusí sa jednať vždy o fyzický kontakt. Aj nedotykové činy môžu byť jasne sexuálnej povahy – vytváranie detskej pornografie, exhibicionizmus, voyeurizmus a podobne.
Páchateľ nemôže využívať zraniteľnosť dieťaťa, čin sa nemôže objavovať v rámci vzťahovej dynamiky moci a bez skutočného súhlasu jedinca.
Vysvetlením sexuálne delikventného správania môže byť teória zločinu na základe nízkej sebakontroly, ktorá hovorí o kombinácií hľadania sexuálneho uspokojenia a nízkej sebakontroly spojenej s príležitosťou.
Najznámejší teoretický model pokúšajúci sa vysvetliť páchanie sexuálnych deliktov na deťoch je Finkelhorov model štyroch štádií predpokladov. Predátorov podľa neho motivuje sexuálne vzrušenie voči deťom, emocionálna kongruencia s dieťaťom a blokácia. Musia prekonať vnútorné či vonkajšie zábrany, ktoré sa objavujú na ceste k zneužitiu a prekonať akýkoľvek odpor, ktorý dieťa môže klásť.
Poznáme taktiež Salterovej model delikventného cyklu, zdôrazňujúci fakt, že sexuálny styk nie je akousi náhodou no práve naopak hlboko premyslený a plánovaný zločin, ktorý má cyklický charakter.
Sullivanov model je podobný. Na základe výsledkov výskumu popisuje zložky špirály sexuálneho zneužívania.
Veľmi podstatnou súčasťou sexuálneho zneužívania detí je tzv. grooming. Napriek tomu, že tento termín nemá univerzálne akceptovanú definíciu, môže sa chápať ako použitie rôznych manipulatívnych techník na zraniteľných subjektoch v rôznych prostrediach za účelom navodenia dôvery alebo normalizovania sexuálne škodlivého správania s celkovým cieľom facilitovať zneužívanie a zabrániť odhaleniu. Páchateľ navodí dôveru a následne ju zneužije. Tento faktor taktiež zneužívanie efektívne maskuje.
Grooming sa nedá ohraničiť časovým obdobím, začiatkom a koncom, nedá sa ľahko zachytiť, nakoľko obsahuje i činnosti, ktoré sú legálne a neškodné, no sú vykonávané so zlým úmyslom.
Sexuálne zneužívanie je neskutočne komplexná, komplikovaná a citlivá téma, ktorá sa nedá ľahko popísať a definovať. Sú s ním spojené rôzne iné faktory, ktoré sú prípad od prípadu individuálne. Jedno je však jasné. “Nie” znamená nie. “Nie” neznamená “možno neskôr”, “po troche presviedčania aj hej”, či podobné scenáre, ktoré si niektorí jedinci môžu vo vlastnej hlave vyvodiť a následne podľa nich spáchať niečo, čo človeka zjazví do konca života.
Ak ste sa stali obeťou sexuálneho obťažovania či zneužívania, nebojte sa o tom povedať niekomu blízkemu, či dotyčného nahlásiť. Nie je v tom žiadna hanba, že sa vám niečo také stalo a najmä týmto činom môžete uchrániť ostatných pred tým, aby sa im stalo niečo podobné.
Na záver pripájam pár podstatných telefonických čísiel:
0800 212 212 národná bezplatná non-stop linka pre ženy zažívajúce násilie
116 111 linka detskej istoty
116 000 linka pre hľadané deti
Autorka: Veronika Mokránová – študentka
Zdroje
Slávka Karkošová – Sexuálne zneužívanie detí vo svetle výskumných poznatkov
