Photo by Mick Haupt on unsplash.com
Hra môže byť využitá ako médium, ktoré pomáha terapeutovi komunikovať s dieťaťom a pomáha dieťaťu vyjadrovať svoje emócie a pocity. Vzhľadom na svoju zameranosť na jednotlivé potreby v rámci vývinových období dieťaťa je terapia hrou používaná ako intervencia pri emocionálnych a behaviorálnych problémoch detí. Terapia hrou bola špeciálne navrhnutá tak, aby bola vývinovo vhodná pre deti a zakladá si na myšlienke, že deti prostredníctvom hry komunikujú a vyjadrujú vnútorné konflikty a pocity. Terapia hrou je vývinovo vhodná pre deti od 3 do 12 rokov, podporuje prirodzenú formu komunikácie dieťaťa.[1]
Deti, ktoré vnímajú inkongruenciu (nesúlad) medzi spôsobom, akým sa vidia ony samé, a hodnotením, ktoré prijímajú od iných, majú tendenciu rásť v strnulé, krehké bytosti a prejavujú problémové správanie, negatívne emócie a myšlienky. V každom dieťati existuje mocná sila, ktorá ho vedie k sebarealizácii. Toto vrodené úsilie smeruje k nezávislosti, zrelosti a sebaregulácii. Snahou terapeuta je vytvoriť bezpečné prostredie, naplnené akceptáciou a empatickým porozumením, aby sa podporil prirodzený sklon dieťaťa k rastu. Terapeut dôveruje vnútornému smerovaniu dieťaťa k pozitívnemu rastu v rámci facilitujúceho vzťahu. Najlepší spôsob porozumieť správaniu a emóciám dieťaťa je empaticky rozoznať spôsob, akým dieťa vidí svoj svet.[2]
Na dieťa zameraná terapia hrou prebieha v herni so starostlivo vyberanými hračkami a materiálom, ktoré podporujú vyjadrenie širokého spektra emócií, pocitov a uľahčujú budovanie vzťahu a terapeutické využitie. Pomôcky k hrovej terapii sú rozmiestnené po celej miestnosti a obsahujú predmety z reálneho života, predmety agresívne, kreatívne, expresívne. Reakcie terapeuta smerované na dieťa sú jedinečné a dieťa vedú k skúmaniu seba samého so zameraním na zmenu správania vyplývajúceho z ohrozujúceho sebapoňatia. Obsah tvorí dieťa, ktoré sa rozhoduje, preberá vedenie v hre a interakcii. Terapeut sa pokúša empaticky reagovať na dieťa a jeho názor bez usmerňovania cieľa, či terapeutického obsahu. Medzi takéto špecifické možnosti reakcií terapeuta na dieťa sú výroky na reflektovanie pocitov („Cítiš sa nahnevane“), na reflektovanie obsahu („Hovoríš, že máš ťažkosti v škole“), na mapovanie správania („Ty to zisťuješ, skúmaš“), na facilitovanie rozhodovania („Rozhodol si sa“), na facilitovanie kreativity („Môže to byť to, čo chceš“), povzbudzujúce výroky („Prišiel si na to“), výroky podporujúce vzťah („Chceš, aby som vedela, že ma máš rád“) a výroky na nastavenie hraníc. Tieto výroky sa považujú za základné terapeutické zručnosti v hrovej terapii a používajú sa na preukázanie terapeutovej viery, prijatia a pochopenia dieťaťa.
Ciele terapie sú hodnotené a postupne sledované pri dosahovaní úspechov klienta. Deti majú byť chápané ako osobnosti, ktoré nehodnotíme, ale ktorým sa snažíme porozumieť. Centrálnou hypotézou terapie je, že terapeut má neochvejnú vieru v schopnosť dieťaťa rásť a určiť vlastné smerovanie, stanovanie konkrétnych cieľov na dosahovanie je rozporuplné.[3]
Ako uvádza Alfred Adler: „Nevhodne správajúce sa dieťa je skľúčené dieťa.“
Dreikurs tvrdí: „ Povzbudenie je dôležitejšie ako akýkoľvek iný aspekt výchovy dieťaťa. Je taký dôležitý, že jeho nedostatok možno považovať za základnú príčinu nevhodného správania.“ [4]
Nezabudli sme sa hrať so svojimi deťmi?
Už 30 minút jedenkrát týždenne vie byť pre deti dostatočne podporné, nápomocné pri zvládaní záťažových situácií i posilneniu ich vlastných kompetencií. Je dôležité zdôrazňovať liečivú silu prístupu – terapie hrou zameranú na dieťa- deťom a ich rodičom, ktorí denne zápasia s rozličnými ťažkosťami.
Autorka: Barbora Molčanová – školská psychologička v CPP
——————————————
[1] Landreth, G. (2002). Play Therapy: The Art of the Relationship. 2.vyd., Brunner-Routledge, New York.
[1] Ray, D. Landreth, G. (2019). Child- Centered Play Therapy. Play Therapy, 14(3), 18-19. Dostupné online: <https://cdn.ymaws.com/www.a4pt.org/resource/resmgr/publications/pt_theories/ChildCentered_Sept2019_FINAL.pdf.>
[1] Ray, D. Landreth, G. (2019). Child- Centered Play Therapy. Play Therapy, 14(3), 18-19. Dostupné online: <https://cdn.ymaws.com/www.a4pt.org/resource/resmgr/publications/pt_theories/ChildCentered_Sept2019_FINAL.pdf.>
[1] Allen, K. (2016). Book Review A Misbehaving Child is a Discouraged Child: A Review of Children: The Challenge by Rudolf Dreikurs and Vicki Soltz. The Forum Journal. [cit. 2022-08-30]. Dostupné online: https://www.theforumjournal.org/wp-content/uploads/2018/05/A-Misbehaving-Child.pdf
