Foto by OZ Inkluziv
Viete čo je Languishing? Možno ho práve prežívate aj vy!
Pandémia nám ukázala rôzne stránky našich životov. Prežívame niečo, na čo sme neboli zvyknutí, niečo čo nepoznáme a čo prekvapuje aj nás samých. Čo to teda ten languishing je a prečo sa objavuje práve teraz?
Languishing môže byť zamieňaný so syndrómom vyhorenia či depresiou, ale ide o niečo iné. Je to stav, kedy sa cítite apatickí, ľahostajní. Vo vašom prežívaní stagnujete, akoby ste stále čakali, že sa veci vrátia do normálu. Chýba vám motivácia robiť nové veci, prisbôsobiť sa aktuálnej situácii a skúsiť aj v týchto časoch robiť niečo, čo má význam. Nie je to síce depresia, ale ak sa tento stav nepokúsite zlepšiť, môže do depresie vyústiť. S termínom languishing prišiel sociológ Corey Keyes. Ide o postupné chradnutie. Nemusíte si to ani všimnúť a vaša chuť do života slabne. Pomaly skĺznete do ľahostajnosti, nehľadáte pomoc a ani sa nesnažíte, aby vám bolo lepšie.
Takto popisuje príklady z praxe školská psychologička Kristína:
„Na dvere mi začali často klopať žiaci ôsmych a deviatych ročníkov, ktorí majú pocit, že absolútne nezvládajú školu. Sú to celkové pocity únavy, apatie, nervozity,…
Žiaci popisujú ťažkosti s ranným vstavaním a vôbec – premôcť sa prezliecť a ísť do školy.
Ďalej sú to ťažkosti so zvládaním stresových situácii, najmä pred písomkami a počas nich. Vôbec sa donútiť k učeniu je náročné, učenie im zaberie oveľa viac času ako pred pandémiou a pred písomkou majú veľký stres.
Žiaci popisujú tieto prejavy: potenie, búšenie srdca, strach, pocity úzkosti, nervozita atď. Ďalej hovoria, že počas písania alebo odpovede sa im stáva, že učivo im vypadne z hlavy a nevedia si na nič spomenúť. Deviataci majú taktiež problém s výberom stredných škôl – obávajú sa zlého výberu, či neúspechu. Pre žiakov sa snažíme byť oporou a zbytočne ich nezatažovať. Sprevádzame ich pri rozhodovaní a výbere SŠ, pracujeme s nimi individuálne, aj skupinovo na stratégiách zvládania stresových situácii.„
Žiaci v poslednom období mali obmedzené možnosti stretávania sa, boli zrušené krúžky, v školách sa mohli stretávať len s určitými skupinami ľudí. Preto sa pomaly vytrácala ich identita, ktorú si dovtedy budovali. Veď zrazu nebolo dôležité chodiť každý týždeň na flautu, futbalový tím nepotreboval každý týždeň trénovať spoluprácu hráčov, nebolo treba sa zúčastňovať školských vystúpení. Tak potom načo sme to všetko doteraz robili?
Prečo by som sa mal ďalej snažiť, keď sa to dá aj bez toho? Prechádzali si ťažkým obdobím hľadania zmyslu života, hľadaním samého seba a nájdením stratenej motivácie. Viac príbehov o tom, ako mladí ľudia vnímali rok v izolácii si môžete prečítať v článku Tínedžeri o roku v izolácii.
Je preto veľmi dôležité skúsiť sa na chvíľu zastaviť. Zamyslieť sa nad svojim aktuálnym fungovaním. Robíte veci, ktoré ste robievali predtým? Venujete sa aktivitám, ktoré vám robili radosť? Zaujímate sa o nové veci? Hľadáte niečo, čo vás napĺňa šťastím? Venujete čas svojim kamarátom a blízkym? To je prvým krokom k tomu cítiť sa lepšie.
A čo môžete spraviť ako rodičia? Skúste si všímať svoje deti, či sa ich správanie v poslednej dobe nezmenilo. Ako využívajú svoj voľný čas. Majú obľúbenú aktivitu, ktorá ich robí šťastnými? Ak sa vám zdá, že languishing možno zažívajú aj vaše deti, skúste sa s nimi o tom porozprávať, venovať im svoju pozornosť, stráviť s nimi čas pri obľúbenej aktivite alebo sa spolu skúste niečo nové naučiť. Dajte si každý deň nejaký cieľ, malý krôčik ku znovuobjaveniu vašej energie.
Nezabúdajte, nie ste na to sami.
Ak máte pocit, že potrebujete pomoc, neváhajte osloviť vašich blízkych, rodinu, kamarátov a v neposlednom rade samozrejme aj psychológov a školských psychológov, ktorí vám s pocitom languishingu môžu pomôcť.
Autor: Mgr. Petra Gogoláková
Zdroje:
https://www.nytimes.com/2021/04/19/well/mind/covid-mental-health-languishing.html https://dennikn.sk/2369937/tinedzeri-o-roku-v-izolacii-nalada-klesa-telo-sa-meni-a-s-rodicmi-si-uz-nemozeme-byt-vzdialenejsi/?ref=list&fbclid=IwAR3ubCqff4_8lk2QV0aM_ZBVrP9mpmE6Yoi2MWMKqsVtj-28jDHzhQgbExU
