Photo by Markus Winkler on unsplash.com
Slovo kríza sa v poslednom období skloňuje v médiách veľmi často. Často počúvame o finančnej kríze, energetickej kríze, environmentálnej kríze…Všetky tieto krízy sa samozrejme dotýkajú každého z nás, avšak naše subjektívne, životné ľudské krízy sú tie, ktoré nám dokážu obrátiť život hore nohami.
Takmer každý z nás si počas života prejde obdobím, ktoré je náročnejšie a niekedy máme pocit, že z neho nevidíme cestu von. Obdobie krízy prežívame každý z nás inak. Niekto o tom potrebuje hovoriť, niekto navonok pôsobil v poriadku a rieši problémy vo svojom vnútri sám.
Čo je vlastne vo všeobecnosti kríza? A sú nejaké osvedčené postupy ako s ňou bojovať?
Najčastejšie je slovo kríza používané vo význame rozhodujúceho okamihu v ťažkej situácii. Tento pojem by sme mohli zaradiť aj do skupiny nejednoznačných, pretože sa naň môžeme pozerať z rôznych uhlov pohľadu. Nás však bude zaujímať kríza na úrovni jednotlivca – najčastejšie ide o krízu vzťahov, manželskú krízu, krízu identity, duchovnú kríza, krízu veku či existenciálnu krízu (Gabašová, 2020).
Zvládanie krízy alebo záťažových situácií je predmetom výskumov psychológov už mnoho rokov. Ide o naozaj dlhodobé výskumy, pretože to ako jednotlivec zvláda záťaž závisí nielen od dĺžky samotnej krízy, ale aj od osobnostnej výbavy človeka. V Annual Revue of Psychology (1993) zhodnotil Lazarus svoje štyridsaťročné výskumy nasledujúco:
- “zvládanie je komplexné a ľudia používajú väčšinu jeho bazálnych stratégií vo všetkých situáciách,
- zvládanie závisí od hodnotenia, či možno v situácií urobiť niečo pre jej zmenu. Ak áno, dominuje na problém zamerané zvládanie, ak nie, dostáva sa do popredia zvládanie zamerané na emócie,
- ak je typ stresovej situácie konštantný, napríklad pracovný, zdravotný alebo rodinne orientovaný stres, muži aj ženy vykazujú podobné spôsoby zvládania,
- niektoré zvládacie stratégie sú stabilnejšie vzhľadom na ich uplatnenie v rôznych stresových situáciách (napríklad pozitívne myslenie), niektoré veľmi závisia od situačného stresového kontextu (napríklad vyhľadávanie sociálnej opory),
- stratégie zvládania sa menia počas rôznych štádií zvládania stresovej situácie. Na to treba prihliadať,
- zvládanie pôsobí ako silný mediátor emočných výstupov situácie,
- užitočnosť každého spôsobu zvládania (coping pattern) sa mení podľa typu situácie, typu osobnosti a vzhľadom na skúmanú modalitu (subjektívna pohoda, somatické zdravie, sociálne súžitie)
(Ruiselová a kol., 2006).
Jedným z najúčinnejších mechanizmov, ktoré môžeme využiť pri prekonávaní krízy, sú copingové stratégie.
Pod pojmom coping rozumieme zvládnutie pôsobiaceho stresoru, nasadenie všetkých síl pri zvládaní nadmernej záťaže.
Vo všeobecnosti coping definujeme ako súbor kognitívnych a behaviorálnych snažení zameraných na zvládanie, redukovanie alebo tolerovanie vnútorných alebo vonkajších požiadaviek, ktoré ohrozujú alebo prevyšujú zdroje jednotlivca (Lazarus, 2004 in Bratská, M.).
Každý človek sa snaží popasovať so svojimi problémami po svojom, avšak všeobecne rozdeľujeme copingové stratégie na:
- zamerané na problém – ide o správanie, ktoré smeruje ku zníženiu alebo odstráneniu problému
- zamerané na emócie – ide o zmenu vlastného prežívania záťažovej situácie
- zamerané na únik – zmena prostredia, ľudí okolo seba, zmena podmienok
(Gáborová, Kollárik in Šiňanská a kol., 2013).
Skúsme si celú problematiku na záver zhrnúť.
Každý z nás sa v živote aspoň raz ocitne v situácii, ktorá pre nás predstavuje stres, záťaž a často máme pocit, že nevidíme riešenie. A hoci sme všetci jedineční a máme rozdielne osobnosti, vyriešiť svoje problémy chceme všetci rovnako. A s tým nám môže pomôcť to, ak si osvojíme copingové stratégie.
Či už sa rozhodneme bojovať so samotným problémom, či sa rozhodneme zmeniť uhol pohľadu a vlastné prežívanie, alebo si zvolíme stratégiu úteku a zmeníme prostredie, verím, že každý z nás si bude môcť povedať: zvládol si to! A s prehľadom 🙂
Autorka: Táňa
Použitá literatúra:
Gabašová, K. 2020. Kríza – slepá ulička alebo ozdravný proces? Niekoľko poznámok v vymedzeniu pojmu kríza. [online]. [cit. 11.19. 2022]. Dostupné na: http://www.culturologicaslovaca.ff.ukf.sk/images/No5/Gabasova_Kriza.pdf
Ruiselová, Z. a kol. 2006. Štýly zvládania záťaže a osobnosť. Ústav experimentálnej psychológie SAV. Bratislava: 2006. [online]. [cit. 11. 19. 2022]. Dostupné na: https://psychologia.sav.sk/upload/Ruiselova_Styly%20zvladania%20zataze%20a%20osobnost.pdf
Šiňanská, K. a kol. 2013. Zvládanie stresu a záťažových situácií u terénnych sociálnych pracovníkov. In: Študentská vedecká a odborná činnosť v študijnom odbore Sociálna práca. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie. Košice: UPJŠ. ISBN 978-80-8152-013-6
Bratská, M. 2004. Špecifiká mužov a žien vo výskyte, zvládaní a dôsledkoch záťažových situácií a ich miesto v prevencii. In Psychologické dny, Sborník příspěvků z konference. Olomouc: Vydavatelství Univerzity Palackého. ISBN 80-244-1059-1
