Photo by Sajad Nori on unsplash.com
Používanie elektronických zariadení, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou našich každodenných činností, má pre malé deti negatívnejšie dôsledky, ako si myslíme. Zaplavujú deti podnetmi, ktoré nepotrebujú, v dôsledku čoho koncentrácia, pozornosť a jej udržiavanie, ako aj rozvoj empatie nedosahujú očakávanú úroveň. Je veľmi ľahké prekročiť hranicu a preskočiť z primeranému používania k nadmernému, čo môže ovplyvniť aj naše sociálne vzťahy.
Bez ohľadu na vek väčšina detí trávi hodiny pred tabletmi, smartfónmi a televízormi. Nie je to vždy zlé, pretože existuje veľa aplikácií a televíznych programov na rozvoj zručností, ktoré majú dobrý vplyv na rozvíjajúci sa mozog detí a získavanie komunikačných zručností. Treba však s nimi zaobchádzať opatrne, pretože niekoľko štúdií zistilo súvislosť medzi oneskoreným kognitívnym vývojom detí a časom tráveným digitálnym obsahom.
Do troch rokov sa náš mozog vyvíja veľmi rýchlo a je obzvlášť citlivý na prostredie okolo nás. Je to kritické obdobie, pretože zmeny v mozgu počas týchto rokov poskytujú trvalý základ, z ktorého sa vybudujú neskoršie funkcie mozgu. Aby neurónová sieť mozgu v kritickom období vykazovala normálny vývoj, deti potrebujú špecifické podnety zo svojho vonkajšieho prostredia.
Deti a dospievajúci trávia na sociálnych sieťach viac času ako pri akejkoľvek inej činnosti okrem spánku – v priemere 7 hodín denne. Detské izby sú plné mediálnych technológií, skoro v každej izbe nájdeme televízor. Sledovanosť sa zvyšuje o 1 až 2 hodiny denne, riziko nadváhy sa zvyšuje o 31%, pravdepodobnosť fajčenia sa zdvojnásobuje. Podľa teórie sociálneho učenia sa deti a dospievajúci učia pozorovaním a napodobňovaním toho, čo vidia na obrazovke, najmä ak sa to správanie javí ako realistické alebo je odmeňované (Bandura, 1994).
Teória kognitívneho rozvoja tvrdí, že kognitívne schopnosti detí sú rôzne v rôznych etapách určujúce, či a ako rozumejú mediálnemu obsahu. Napríklad deti mladšie ako 8 rokov, ktoré ešte nie sú schopné pochopiť presvedčivé zámery, budú náchylnejšie na reklamu (Strasburger et al., 2009).
Výskumníci Cain a Gradisar (2010) zistili, že používanie elektronických médií deťmi a dospievajúcimi má negatívny vplyv na ich spánok, hoci presné účinky a mechanizmy zostávajú nejasné. Naprieč rôznymi typmi médií sa dosiahli najkonzistentnejšie výsledky týkajúce sa oneskoreného spánku a kratšieho celkového času spánku spojeného s nadmerným používaním médií. Rodičia by tiež mali byť informovaní, že jednoduché elektronické mediálne zariadenia v spálni môžu negatívne ovplyvniť spánok ich detí.
Americká akadémia pediatrie (AAP) odporučila rodičom obmedziť celkový čas pred obrazovkou pre deti staršie ako 2 roky na nie viac ako 1 až 2 hodiny/deň, vyhnúť sa času strávenému pred obrazovkou pre deti mladšie. Po narodení aspoň 2 roky udržiavať detské izby bez médií a bez televízorov. Sledovať médiá spoločne s deťmi a prediskutovať ich obsah (Bushman & Hueasmann, 2001).
Autorka: Simona Gécziová
Zdroje
Bandura, A. (1994). Socialcognitivetheoryofmass communication. In: Bryant J, Zillmann D, eds. Media Effects: Advances in Theory and Research. Hillsdale, 61-90.
Bushman, B. J., Huesmann, L. R. (2001). Effects of tele- vised violence on aggression. In: Singer DG, Singer JL, eds. Handbook of Children and the Media. Thousand Oaks, CA: Sage; 223–254
Cain, N., Gradisar, M. (2010). Electronic media use and sleep in school-aged children and adolescents: A review. Sleep Medicine, 11, 735-742.
Strasburger, V. C, Wilson, B. J., Jordan, A.B. (2009). Children, Adolescents, and the Media. 2nd ed. Thousand Oaks, CA: Sage.
