Ranné rituály

Rituály sú ako kotvy. Nie že by nás držali na jednom mieste ako skutočná kotva. Skôr nás ukotvujú emocionálne. Prinášajú nám kľud, pretože svoje rituály poznáme. Vieme, čo prichádza pred nimi, počas nich aj po nich. Cítime pri ich vykonávaní spomalenie, pretože danú činnosť sme robili už mnohokrát a tak nemusíme premýšľať, plánovať, pripravovať sa. V neposlednom rade pociťujeme pri rituáloch bezpečie. Každá činnosť, ktorá sa pri nich deje, je nám známa a príjemná. Ako keby bolo opäť všetko, ako má byť.¹

„Usmievam sa, pretože slová ako rituály a pozitívne vplyvy znejú až mysteriózne. Možno by ste si ani nepomysleli, že tým myslím úplne obyčajné drobnosti. U nás doma, keď sa zobudí dcéra, okamžite si pýta mliečko. Nerozpráva o ničom inom, kým ma nevidí ísť do kuchyne ako ho idem pripravovať. Následne si pustíme rozprávky a až potom ho začne piť. Takto je to u nás každé ráno bez výnimky. Dcéra vie, čo sa bude diať, ja poznám očakávania na mňa. Obe vieme, že po ukončení tohto krátkeho ranného rituálu si môžeme ešte poležať či venovať sa každá svojim aktivitám.“

Nezáleží na tom, z akej činnosti, básničky či spôsobu rannej prípravy si urobíme rituál. Rituály sú jednotné v tom, že sú nemenné a to dlhodobo. Nemennosť má za následok pocit istoty. Povieme si vnútorne „teraz je všetko, ako má byť“.² Tento pocit chceme odovzdať našim deťom. Bude ich sprevádzať ešte dlho potom, ako sa s nimi rozlúčime v škôlke či škole.

Aký zmysel majú ranné rituály pre naše deti?

Každý z nás má iné dieťa. Niektoré ráno vyskočí na nohy a je plné sily pustiť sa do nových zážitkov. Iné sa prebúdza pomaly, opatrne vstupuje do nového dňa. Počas víkendu, kedy nemáme ranné povinnosti, sa nám rodičom ľahko prispôsobuje tempu našich detí, každému individuálne. Rána počas týždňa sú však časovo ohraničené. Potrebujeme do určitej hodiny odísť z domu oblečení, najedení a ideálne aj s dobrou náladou.

Lenže, čo ak ráno nevládzeme vstať a ostaneme ako rodičia ležať v posteli o 10 minút dlhšie? Alebo sa dieťa zdrží pri rannej hygiene? Či nastane hádka, pretože už naozaj treba ukončiť, čo dieťa práve robí a ísť sa obúvať? Teraz, okamžite, inak nestihneme prísť načas!

Jednoduché rituály, umožňujú nám rodičom a našim deťom zorientovať sa v rannom chaose. Pretože istý chaos vzniká, nech sa snažíme akokoľvek. Niekedy je pár sekundový a niekedy pretrváva počas celej rannej prípravy.

Rituály majú významnú integračnú funkciu.³ Dávajú zmysel ranným aktivitám aj pre naše deti, pretože ich vracajú z ich bohatého vnútorného sveta a pripomínajú im, čo teraz ráno robíme a v akej časti rána sa nachádzame.

Prostredníctvom ranných rituálov sa ukľudníme, trošku spomalíme a vďaka tomu získame kapacitu mať nadhľad nad tým, čo sa deje. Dostaneme možnosť vidieť, že predsa len máme 5 minút navyše a nie je potrebné sa až tak ponáhľať, preto si dieťa môže ukončiť svoje činnosti. Možno sa nám podarí zachytiť začínajúci histerický záchvat dieťaťa, takže ho skoro zachytíme a dieťa aj nás zachránime pred jeho následkami.

„Môj syn odjakživa nemá rád náhle zmeny udalostí. Akonáhle poviem „teraz“, ostáva nervózny, nahnevaný a prestáva spolupracovať. Pokiaľ ráno veľmi „tlačím na pílu“, hodnotím moje náhlenie sa ako zbytočné a nepremyslené, keďže svojho syna a jeho reakcie už poznám. Preto si vždy strážim čas. Dávam si záležať, aby vstal v čase, pri ktorom stihne všetko, čo má rád. Pomaly sa prebudiť, napapať sa, pozrieť si aspoň časť rozprávky, prezliecť sa a bez ponáhľania sa prejsť do škôlky. A nedávam si záležať iba kvôli nemu, robím to samozrejme aj pre seba. Nielenže sa sama v takomto príjemnom ráne cítim dobre. Som na seba pyšná ako som ráno zvládla, vďaka čomu mám spokojné dieťa.“

Aké rituály môžeme zaviesť u nás doma?

• Rituál pri zobúdzaní – pesnička, prihovorenie sa dieťaťu, presun dieťaťa do aktívnejšej časti domácnosti, ….
• Rituál pri rannej hygiene – pravidelná postupnosť úkonov, básnička, spoločná ranná hygiena, prítomnosť obľúbenej hračky, o ktorú sa dieťa súčasne stará, …..
• Rituál pri jedení – jedenie v kuchyni na svojom mieste, jedenie pri obľúbenej rozprávke, podobné jedlo, použitie obľúbeného hrnčeka, ….
• Rituál pri obliekaní – rovnaké miesto na obliekanie, príprava oblečenia, rozprávanie sa o tom, čo si dieťa oblieka, …
• Rituál pri odchode z domu – rozlúčenie sa s inými členmi domácnosti, obľúbená hračka na cestu z domu, motto – zvládneš to!, uži si to dnes!

Všetky rituály, ktoré si s našimi deťmi osvojíme, by mali mať pomocnú rolu. Nemali by dieťa rozptyľovať od cieľa a teda od kľudného odchodu z domu do škôlky či do školy. Mali by sme sa vyhnúť:

• dlhým aktivitám – kreslenie, maľovanie, strihanie a iné kreatívne činnosti,
• energickým aktivitám – tancovanie, naháňanie sa (po ceste do škôlky či do školy už áno), hra s loptami, zastávka na ihrisku,
• aktivitám, o ktorých vieme, že naše dieťa vždy pohltia.

Ranné rituály majú veľký stabilizačný charakter. Ako pre nás pre rodičov, tak pre naše deti. Vďaka nim sa lepšie orientujeme v následnosti jednotlivých činností. Dieťa sa pri vykonávaní ranných rituálov upokojí a lepšie sa mu darí plniť očakávania rodičov.

Známosť rituálov automatizuje ranné činnosti, preto po čase stačí povedať pár slov a dieťa už presne vie, čo má robiť a aj čo bude nasledovať ďalej a to ho ukľudňuje. Rituály sú naším veľkým pomocníkom, preto dovoľme, aby sa stali dlhodobou súčasťou našich každodenných štartov do nového dňa.

Máte doma čerstvého škôlkara či školáka?

Mám pre vás ešte niekoľko tipov, ako si ráno pomôcť, keď je dieťa nepokojné a nechce s rannými činnosťami spolupracovať:

1. Komunikujte s dieťaťom o tom, čo práve spolu robíte a čo cítite.

Snažíte sa prebudiť svoje dieťa a nechce vyjsť z postele? Snažíte sa, aby sa konečne oblieklo, ale vôbec nespolupracuje? Vyskúšajte mu detailne opisovať, čo sa práve teraz deje.

„Môj syn má skoro 5 rokov a hlavou je vždy niekde inde, pretože reálny svet je pre neho príliš nudný. Keď potrebujem, aby spolupracoval, napríklad pri obliekaní, rozprávam mu o všetkom, čo sa okolo nás deje, ako: vedľa teba sú položené nohavice, o chvíľu musíme vyraziť do škôlky, je potrebné, aby si si ich obliekol. Vedľa nohavíc máš položené tričko, zober si ho do rúk, navlečieš si ho cez hlavu. Teraz dáš pravú ruku do rukávu a potom aj ľavú ruku.“

Cieľom komunikovania toho, čo sa deje tu a teraz, je vrátiť dieťa do prítomnosti. Sústredenie sa na činnosti, ktoré sa dejú teraz, dieťaťu zároveň pomôže znížiť úzkosť z toho, že o niekoľko minút pôjde do škôlky či do školy.

• Komunikovanie prítomnosti môžete využiť aj v oblasti emócií. Pokiaľ je dieťa nervózne, či plače, komentujte to. „Áno vidím, že plačeš, cítim z teba, že máš strach ísť zase do škôlky.“ Vďaka vášmu opisu aktuálnych emócií bude vaše dieťa počuť, že ste tam s ním a vnímate, ako sa cíti a čo sa s ním deje.

2. Informujte dieťa o činnostiach, ktoré sa budú diať.

Deti majú úžasne zvedavú a kreatívnu myseľ. Zaujme ich drobnosť, ktorú si my rodičia ani nevšimneme a dokonca sa s ňou vedia zahrať či vymyslieť si okolo nej príbeh.

Je preto pochopiteľné, že sa nesústredia na tak nudné veci ako je ranný program. My ho však vieme naspamäť a preto pomôžme naším deťom zorientovať sa v ranných povinnostiach. Niekoľko minút predtým, ako budeme vyžadovať určitú činnosť od dieťaťa, povedzme mu o tom. „Keď doješ chlebík, pôjdeš si umyť ruky a tvár, aby si išla/išiel do škôlky krásna/y čistá/ý.“

Možno budeme musieť svoju požiadavku ešte zopakovať. Dôležité je, že naše dieťa bude mať prehľad o tom, čo sa deje a čo bude nasledovať. Sprehľadníme mu/jej týmto spôsobom celé ráno.

3. Majme dostatok času.

Posledný bod sa týka iba nás rodičov.

Poznáme svoje dieťa, vieme ako dlho mu/jej bežne trvá prebúdzanie sa. Čo ráno vyžaduje a čo zase nie. Poznáme aj seba, však? Ako dlho nám trvá, kým sa ráno najeme, dáme do stavu, v ktorom sme ochotní opustiť domácnosť a ísť von. No a na toto všetko, čo treba ráno urobiť, potrebujeme dostatok času.

Už viete o koľko minút skôr si nastavíte ráno budík?

Autorka: Monika Chovanová – terapeutka

1. BABYRADOVÁ, H. Rituál, umění a výchova. 1. vydání. Brno: Masarykova univerzita v Brně, 2002. 351 s. ISBN 80-2103-029-1.
2. RAPPAPORT, R. Ritual and religion in the making of humanity. 1. vydání. Cambridge 2002, ISBN 0-521-22873-5.
3. TURNER, V. Průběh rituálu. Brno: Computer Press, 2006. 168 s. ISBN 80-7226-900-