Photo by Brooke Cagle on unsplash.com
Žiaci so špeciálnymi výchovno- vzdelávacími potrebami (inak aj žiaci ŠVVP) prechodom zo základnej na strednú školu môžu byť naďalej zaradený na základe individuálneho výchovno- vzdelávacieho plánu (ďalej „IVVP“) k integrovaným žiakom. Títo žiaci častejšie prichádzajú na strednej aj na základnej škole do kontaktu so školským špeciálnym pedagógom, prípadne asistentom no prítomný (ak je táto pozícia na škole obsadená) je aj školský psychológ.
Školský psychológ sa tak isto pri tvorbe IVVP (individuálny výchovno- vzdelávací plán) podieľa spolu so školským špeciálnym pedagógom, ktorému poskytuje odborné vedenie a pomáha správne tento individuálny plán nastaviť. Od samotného zdravotného znevýhodnenia žiaka sa odvíja to, či bude na strednej škole navštevovať intervencie školského špeciálneho pedagóga alebo i psychológa, aby jeho integrácia v rámci školského vyučovania prebiehala čo najhladšie.
Náplňou práce školského psychológa však nie je len práca s integrovanými žiakmi (či už samostatne alebo v rámci školského podporného tímu) ale aj práca so žiakmi intaktnými, teda tými, ktorý nemajú znevýhodnenie ( napr. vývinové poruchy učenia atď.). Najčastejšie sa žiaci môžu stretnúť so školským psychológom v rámci primárnych preventívnych programov, ktoré sú súčasťou výchovno- vzdelávacieho procesu na strednej škole. Okrem prevencií je žiakom štandardne ponúkaná aj možnosť individuálneho poradenstva. Žiaci by mali vedieť, kde môžu školského psychológa nájsť a kedy má konzultačné hodiny. Tie si každý odborný a pedagogický zamestnanec určuje na začiatku každého školského roka.
Individuálne poradenstvo však prebieha aj mimo týchto vyhradených hodín a to podľa aktuálnosti a akútnosti riešeného prípadu žiaka. Pri úvodnom stretnutí je možné zistiť, či je daný problém s ktorým žiak do poradenstva prichádza vážnejší a je potrebné viac stretnutí alebo postačia psychologické konzultácie (zvyčajne jedna alebo maximálne dve). Zo zákona majú žiaci k dispozícii dve konzultácie, ktoré je možné uskutočniť, pri neplnoletých žiakoch, bez informovaného súhlasu rodiča.
Štandardne je pre poradenský proces a kontrakt tento informovaný súhlas vyžadovaný. Je to však otázny bod, keďže na začiatku školského roka, pri nástupe žiaka do školy, rodičia podpisujú všeobecný informovaný súhlas, ktorý zahŕňa aj súhlas s prácou členov školského podporného tímu, do ktorého spadá aj školský psychológ.
Ak si to situácia a problematika vyžaduje žiak je informovaný o dlhodobejších stretnutiach, zvyčajne na týždňovej báze. Vstupom žiaka do krátkodobého, prípadne strednodobého poradenstva sa uzatvára kontrakt, ktorý zahŕňa informácie o frekvencii stretnutí, dĺžke stretnutí, cieľoch poradenstva, metódach, ktoré budú v poradenskom procese uplatňované a informuje zvyčajne žiaka aj o etickom kódexe vykonávanej práce školského psychológa. Tieto údaje sú zvyčajne pri podpise informovaného súhlasu poskytnuté aj zákonnému zástupcovi, avšak bez konkrétnych detailov s ktorými sa žiak psychológovi zdôveril.
Netreba však zabudnúť na fakt, že veľakrát je tento kontrakt uzatváraný so žiakom len ústnou formou, bez potreby tlače akýchkoľvek dokumentov, podpisov a papierov. Všetky podrobné detaily sú následne uvedené aj v záznamoch z konzultácií, ktoré psychológ so žiakom vykoná.
Pri správnom nastavení spolupráce so žiakom je potrebná aj spoluúčasť zákonného zástupcu pri získavaní rodinnej a osobnej anamnézy, čo však nie je pravidlo. Školský psychológ môže vyžadovať od rodiča túto spoluprácu preto, aby vedel v čo najlepšom záujme pomôcť samotnému žiakovi, ktorý do poradenstva dobrovoľne prišiel.
Školský psychológ je na strednej škole, kedy žiaci prechádzajú obrovskými emocionálnymi zmenami nepostrádateľnou súčasťou, na ktorú sa, v prípade zhoršeného psychického zdravia, môžu žiaci s individuálnymi potrebami, ale aj intaktní žiaci s dôverou obrátiť.
