Pozícia školského psychológa stále nie je bežnou realitou na väčšine škôl na Slovensku.
K 15.9.2021 evidujeme niečo cca 550 školských psychológov na Slovensku, čo je žalostne málo z 3000 ZŠ a SŠ, plus 3000 MŠ. (zdroj: Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky.)
Od roku 2008 sa pozícia školského psychológa naozaj len pomaly udomácňuje v našom školstve podobne ako aj v spoločnosti.
Jedným z dôvodov je, že financovanie niektorých pedagogických a odborných zamestnancov nie je hradené z normatívneho financovania škôl, preto, ak na škole aj je školský psychológ, tak je to vďaka uvedomelosti a šikovnosti riaditeľa nájsť financie na túto pozíciu.
Druhým dôvodom môže byť, že vedenie škôl doteraz preferovalo viac špeciálnych pedagógov, pretože potrebovali akútne riešiť problémy zo žiakmi so švvp a ich integráciu do systému školy.
Po tragédii vo Vŕutkach (11.6.2020) si mnohí riaditelia uvedomili, že aj školský psychológ je veľmi potrebný a práve od roku 2018/2019 sa viac obsadili aj pozície školských psychológov vďaka európskemu projektu Pomáhajúce profesie v edukácii detí a žiakov I. a II.
Mnoho mladých začínajúcich školských psychológov prišlo do škôl, a tým aj potreba poskytnúť im podporu vo forme informačno-praktického webu Portál školskej psychológie.
Časté problémy mali riaditelia/riaditeľky škôl v r. 2018 zohnať kvalifikovaného uvádzajúceho školského psychológa. Ako zamestnávatelia mali povinnosť zohnať školskému psychológovi UOZ riaditelia, avšak často bol problém zohnať ich cez miestnu CPPPaP, VÚDPaP či MPC, a tak zháňali ŠP sami na vlastnú päsť cez sociálne siete.
Ďalším veľkým dopytom boli informácie o priebehu adaptačného vzdelávania, ktoré je opäť v kompetenciách riaditeľov a následne UOZ, ktorý vypracuje Plán adaptačného vzdelávania pre začínajúceho ŠP. Očividne vznikla akási informačná priepasť v r. 2018 pri zvýšenom nábore ŠP, pretože ŠP opäť zisťovali na sociálnych sieťach, ako má AV vlastne prebiehať, ako sa má ukončiť a čo im má v konečnom výsledku dať do praxe, pretože vedenie nemalo skúsenosti s uvádzaním školských psychológov do adaptačného vzdelávania.
Týmto úvodom sme chceli poukázať na to, že už triviálne informácie o našej práci chýbajú.
Preto podporujeme a povzbudzujeme všetkých študentov, možno budúcich začínajúcich ŠP, aby sa nenechali znechutiť hneď na začiatku, sledovali podporné aktivity Portálu školskej psychológie ako aj iné užitočné inštitúcie (VÚDPaP, Min. školstva, MPC a pod.) a obrátili sa na kolegov z praxe, kedykoľvek to budú potrebovať. 🙂
S čím menej príjemným teda ešte môžete rátať v praxi škol. Psychológa?
- Nie každý riaditeľ/riaditeľka má adekvátnu predstavu o tom, čo očakávať od školského psychológa aj napriek tomu, že ho tam chcel mať. Čo je niekedy naozaj problém, pretože je to váš jediný priamy nadriadený a ak sa vaše etické zásady a kompetencie nestretajú s predstavou vedenia, množstvo času strávite nastavovaním si konceptu práce, spoluprácu s rodičmi, učíteľmi a žiakmi. Opäť však netreba byť demotivovaný, nachádzame sa v období, kedy ešte stále musíme náplň svojej práce starostlivo konzultovať najmä s vedením.
- A nielen s vedením, ale aj s učiteľmi, rodičmi a žiakmi. To znamená, že si musíme najskôr spraviť taký vlastný marketing svojej pozície. Nastaviť si komunikačnú stratégiu na témy: prečo ste na škole, kedy vás vlastne môžu vyhľadať daní klienti, kde končia vaše kompetencie a neustále byť na očiach, aby vôbec o vás vedeli 🙂
- Rodičia sú samostatná kapitola samozrejme :). Sú dôležitou a mienkotvornou skupinou pre mladší školský vek. Je veľmi dôležité s nimi nastaviť spoluprácu, nastaviť ich na pravidelné stretnutia a zhodnocovať pokrok ich dieťaťa. Tu osveta začína už pri podpisovaní informovaného súhlasu na začiatku školského roka. Niektorí (nie je ich veľa), žiaľ, súhlas nepodpíšu, z čoho vyplýva, že nemôžete pracovať s ich dieťaťom na individuálnych konzultáciach. (skupinové preventívne aktivity robiť môžete, na to súhlas nepotrebujete, je to právo každého dieťaťa dostať školské aktivity na rozvoj svojho osobnostného rastu). Mnohí žiaci by však aj chceli vyhľadať pomoc ŠP, ale vy by ste s nimi nemali pracovať. Avšak, kto odmietne pomoc dieťaťu, keď vás samo vyhľadá? Vtedy hľadáte spoločnú reč s rodičmi a akútnosť problému vás zvyčajne privedie k spolupráci.
- Mnohí rodičia však odmietajú spolupracovať aj počas roka, ak vyslovene potrebujete riešiť nejaký problém ohľadne ich dieťaťa. Nespolupráca s rodičmi značne komplikuje a predlžuje pomoc dieťaťu, kolektívu triedy a aj učiteľom. Je to na každom jednom ŠP, ako si dokáže poradiť s touto situáciou spolu s vedením školy a ako dokáže pracovať s tzv. nedobrovoľným klientom.
- Mnohí kolegovia z pomáhajúcich profesií – klinickí psychológovia, pedopsychiatri, psychoterapeuti nechcú spolupracovať so ŠP, pretože nemôžu poskytovať informácie o klientovi kvôli GDPR. Iní zase nemajú časové kapacity, aby niečo zdieľali so ŠP. Naopak, sú tu aj takí, ktorí si uvedomujú potrebu spolupráce so ŠP, a tak zefektívnia celú starostlivosť o klienta.
- Povolanie ŠP si vyžaduje neustále dopĺňanie si informácií o aktuálnych psychologických zisteniach, legislatívnych zmenách, terapeutických postupoch, novodobých fenoménoch životného štýlu mladých ľudí a pod. Preto ŠP vynaloží nemalé finančné prostriedky na všetky možné kurzy, webináre a vzdelávania. V lepšom prípade mu vypomôže vedenie školy, čo sa stáva čoraz viac realitou :).
- ŠP rieši veľmi často vo svojej práci morálne dilemy, sporné etické otázky a neraz sa pohybuje na hranici zákona (napr. keď obeť nechce nahlásiť sex. zneužívanie, ŠP sa musí kryť podpísanými prehláseniami a pod.) Nie je vždy ľahké pohovoto a v prospech všetkých konať. Naša práca často obnáša robiť aj detektíva a na to treba poriadnu dávku praxe, skúseností a mať správneho človeka na telefóne ako supervízora.
Práca školského psychológa je však nepostrádateľná v našej spoločnosti. Nič by nás nemalo odradiť ju robiť so zanietením a odhodlaním. Všetky zdanlivé negatíva sú riešiteľné a v priebehu rokov sa bude aj postavenie ŠP len a len v spoločnosti zlepšovať. Preto sme stále v procese a ŠP predstavuje neodmysliteľný článok v poskytovaní psychologickej starostlivosti o deti a žiakov škôl.
Autorka: Lucia Balážová
