Photo by Emiliano Vittoriosi on unsplash.com
Sebaubližovanie môže byť definované ako vedome spôsobovanie zranení a bolesti samému sebe, pričom sa ale jedinec nesnaží o samovraždu.
Jedná sa o vec, ktorá sa, či už chceme alebo nechceme, týka každého jedného z nás nakoľko štúdie ukazujú, že až 17% zo všetkých ľudí v nejakom bode ich života siahli po tomto fenoméne. (The Recovery Village, 2021).
Človek sa v každodennom živote stretne s mnohými stresovými situáciami. Dôležité je poznamenať, že každý sme individuálny a niečo, čo sa pre nás môže zdať ako maličkosť, môže byť pre niekoho jeho najväčším problémom a opačne.
Porovnávanie starostí nevedie k žiadnemu výsledku. Spôsobí to akurát tak, že sa človek cíti zle, previnilo či sa dokonca hanbí za to, čo ho trápi a prestane o tom komunikovať.
V momente, keď v sebe začneme dusiť naše ťažkosti vzniká reálny problém.
Priemerný vek, v ktorom si ľudia prvotne začnú ubližovať je 12 rokov. (Nitkowski, D. Petermann, F., 2011).
V tomto období sa začne dieťa vyvíjať, fyzicky, psychicky i sociálne a začne sa teda stretávať s mnohými pre neho novými vecami a starosťami, ktoré musí za veľmi krátky čas spracovať.
Aké sú teda dôvody, prečo si ľudia začnú ubližovať?
Dôvodov, ktoré môžu viesť k tomuto správaniu je viacero. Môže sa jednať o stresy z straty práce, finančné problémy, úmrtie blízkeho alebo zdravotné problémy. V období adolescencie sa mládež potýka s mnohými častokrát náročnými zmenami, ktoré ich môžu tak zaťažiť, že ich to bude viesť k sebapoškodzovaniu.
Škola
Škola je obrovskou súčasťou každodenného života detí a mládeže. Vytvára prostredie, kde sa môžu socializovať s rovesníkmi, naučiť rešpektovať pravidlá, byť zodpovední a dodržiavať termíny. Ale každý z týchto faktorov má i menej atraktívnu stránku.
Vo veľkom kolektíve je väčšia pravdepodobnosť vytvorenia menších skupiniek a taktiež toho, že budú individuáli, ktorí do žiadnej z týchto skupiniek za padať nebudú. Šikana je často spomínaný fenomén, ktorý sa skutočne v určitom bode vyskytne asi v každom kolektíve a môže viesť k dlhodobým problémom. (Stop Bullying, 2021)
Všetci chceme byť chcení a obľúbení, no, čo robiť v prípade, ak nie sme či dokonca sme skôr pravý opak, neobľúbení a trpíme kvôli tomu? Je potrebné to riešiť čo najskôr.
Ignorovanie problému nie je jeho riešením. Môže to spôsobiť skôr to, že sa daná situácia iba zhorší. Žiaden jedinec by sa nemal báť zveriť sa s niečím takýmto kamarátom, učiteľom, rodičom či práve školskému psychológovi.
Ako dobre vieme, škola je inštitúcia, ktorej zámer je vzdelávať žiakov. Tieto vedomosti aj musí preverovať. Časté písomky, skúšania, prezentácie, referáty a projekty dokážu zaťažiť adolescenta, u ktorého sa môžu prejaviť stavy úzkosti.
Hromadiaca sa zodpovednosť dokáže neraz potrápiť i dospelého človeka, nie ešte niekoho, kto sa potýka s toľkými zmenami v živote naraz a kto prvýkrát cíti, aké je to sa za niečo zaručiť.
Častokrát nie až tak dokonalé známky môžu u študenta spôsobiť pocity menejcennosti, znížiť sebavedomie alebo dokonca i vytvoriť problémy medzi ním a rodičmi, ktorí očakávajú iné výsledky, než ich dieťa dosahuje.
Rodina
To, z akej ekonomickej, spoločenskej a rodinnej situácie každý pochádzame sa líši. Niekto môže žiť idylku a iní nedokážu mať konverzáciu so svojimi rodičmi bez hádky.
Nehovoriac o problémoch, ktoré rozvracajú rodiny ako nevera, gambling, drogy alebo alkoholizmus, i bežné malé hádky v nás dokážu zanechať dlhodobé problémy, najmä ak to prichádza od človeka, ktorý by vás mal bezhranične milovať.
Mnohokrát sa taktiež stáva, že rodičia na ich potomka nemajú čas alebo si ho jednoducho nechcú nájsť. Dieťa sa následne môže cítiť prehliadano, neviditeľno a nechcene. Zamkne sa do seba a stratí dôveru a dobrý vzťah s matkou, či otcom.
Každá rodina si nesie nejaké bremeno, ktoré je náročné i pre dospelých jedincov, nie to ešte pre labilné deti a mládež.
Kamaráti
Rovesníci a kamaráti majú obzvlášť v období dospievania veľký vplyv, ktorým môžu meniť správanie, postoje a názory jednotlivcov.
Porovnávanie sa s rovesníkmi a potreba zapadnúť do určitej kvóty udanej danou partiou či kolektívom môže byť psychicky náročná.
V tomto prípade je to o to horšie, pretože je nižšia šanca, že sa adolescent zverí nejakému svojmu kamarátovi. Iba 50% ľudí, ktorí si ubližujú sa s tým niekomu zveria a väčšinou to povedia zrovna nejakému priateľovi, nie odborníkovi. (The Recovery Village, 2021)
Mentálne poruchy
Ako bolo spomínané už vyššie, priemerný vek, kedy sa ľudia začnú sebapoškodzovať je 12. (Nitkowski, D. Petermann, F., 2011).
Toto je taktiež vek, v ktorom sa začnú vytvárať mnohé mentálne poruchy ako úzkosti, depresie či poruchy príjmu potravy. V tomto prípade, je ako vždy, opäť potrebná komunikácia minimálne s priateľmi, no najlepšie s odborníkom, ktorý by následne mohol včas podchytiť problém a jeho riešenie by bolo o to ľahšie.
Ak nemáte možnosť sa o tom s niekým porozprávať, zavolajte na krízovú linku alebo napíšte na www.ipcko.sk
Prevencia a liečba
Najlepšou prevenciou ako v každom prípade je otvorene komunikovať so svojimi blízkymi na témy duševného zdravia, toho ako sa cítia a čo ich zaťažuje.
Pri väčšine psychologických porúch sa stretávame s 3 možnosťami liečby a to sú psychoterapia, lieky a hospitalizácia na psychiatrií.
Najpoužívanejšou psychoterapiou je kognitívno-behaviorálna, ktorá sa zaoberá s emóciami, myšlienkami ale aj s chorobným správaním spájaným s diagnózou.
Lieky priamo na pomoc so sebapoškodzovaním neexistujú ale pomáhajú s vedľajšími príčinami, ktoré spôsobujú toto správanie ako napríklad depresia či úzkosť. (Mayo Clinic Staff, 2018)
Čo urobiť ak viem o niekom, kto si ubližuje?
To, že o niečom nevieme ešte neznamená, že sa to nedeje.
Práve preto je dôležité dávať pozor na svojich priateľov, rodinu a blízkych. Vedenie preventívnych konverzácií o sebaubližovaní, mentálnom zdraví a duševnej pohode je najlepším spôsobom k odstráneniu spoločenskej stigmy, ktorá sa na tieto témy viaže.
Obyčajné spýtanie sa, ako sa niekto má alebo všímanie si zmien v správaní a maličkostí môže spôsobiť to, že jedincovi v týchto aktivitách zabránite alebo na ne minimálne upozorníte a ukážete mu, že o tom viete a ste tu pre neho.
Aj keď sa nám častokrát takéto správanie môže zdať nelogické a nepochopiteľné, je potrebné ukázať súcit a snahu porozumieť danej situácií. I takáto maličkosť pre niekoho môže znamenať všetko.
Ak chcete urobiť niečo málo navyše existuje ešte jedna možnosť, po ktorej môžete siahnuť. Portál ipcko.sk vytvorilo projekt “Krabička bezpečia”, ktorého náplňou bolo zhromaždiť predmety, ktoré by jedincovi v ťažkej chvíli pomohli.
,,Krabičku bezpečia sme vytvorili preto, aby sa stala osobným a bezpečným miestom pre mladých ľudí, po ktorom siahnu vo chvíľach, keď im je ťažko, ale aj vtedy, keď sa cítia dobre,” vyjadrilo sa IPčko v ich článku.Viac o tomto sa dočítate tu.
Sebapoškodzovanie nie je iba fáza v živote alebo nejaký trend. Jedná sa o seriózny problém, ktorý by sa mal čo najskôr riešiť. Nepodceňujte dôležité konverzácie, ktoré by ste mali mať s ľuďmi vo vašom okolí a ak s týmto bojujete, nebojte sa vyhľadať pomoc.
Autorka: Nika
Zdroje:
American Psychological Association, 2015. Who self-injures? [online]. [cit. 2021-1-27] Dostupné z: https://www.apa.org/monitor/2015/07-08/who-self-injures
KELLAND, K., 2011. One in 12 teenagers self harm, study finds [online]. [cit. 2021-1-27] Dostupné z: https://www.reuters.com/article/us-self-harm-idUSTRE7AG02520111117
MCMANUS, S., GUNNELL, D., COOPER, C.,…, 2019. Prevalence of non-suicidal self-harm and service contact in England, 2000–14: repeated cross-sectional surveys of the general population [online]. [cit. 2021-1-27] Dostupné z: https://www.thelancet.com/journals/lanpsy/article/PIIS2215-0366(19)30188-9/fulltext
The Recovery Village, HULL, M., 2021. Self-Harm Statistics and Facts [online]. [cit. 2021-1-27] Dostupné z: https://www.therecoveryvillage.com/mental-health/self-harm/self-harm-statistics/
ŠLESARIKOVÁ, S., 2018. Zámerné sebapoškodzovanie [online]. [cit. 2021-1-27] Dostupné z: https://theses.cz/id/2llfe6/24754058
Mayo Clinic, 2018. Self-injury/cutting [online]. [cit. 2021-1-27] Dostupné z: https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/self-injury/diagnosis-treatment/drc-20350956
OLSSON, R., 2020. How to Help a Friend Who is Self-Harming [online]. [cit. 2021-1-27] Dostupné z: https://www.bannerhealth.com/healthcareblog/teach-me/how-to-help-a-friend-who-is-self-harming
GILLIES, D., CHRISTOU, M., DIXON, A.,…, 2018. Prevalence and Characteristics of Self-Harm in Adolescents: Meta-Analyses of Community-Based Studies 1990-2015 [online]. [cit. 2021-1-27] Dostupné z: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/30274648/
NITKOWSKI, D. PETERMANN, F., 2011. Non-suicidal self-injury and comorbid metnal disorders: a review. Fortschr Neural Psychiatr [online]. [cit. 2021-1-27] Dostupné z: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/21104583/
Stop Bullying, 2021. Facts about bullying [online]. [cit. 2021-1-27] Dostupné z: https://www.stopbullying.gov/resources/facts
