Foto by Ľuboš Steinemann
Na škole sme ako odborní pracovníci k dispozícii nielen žiakom, ale i pedagogickým zamestnancom a rodičom. Práca sa odvíja od toho, kto je „zadávateľom objednávky“. Pozrime sa však na samotné konzultácie so žiakom.
V priebehu mojej praxe sa mi v minime prípadov stalo, že do kabinetu vstúpil žiak sám, respektíve bez doporučenia triedneho učiteľa alebo rodiča. Najľahšia práca je prirodzene so žiakom, ktorý príde z vlastného presvedčenia, avšak treba počítať, že súčasťou je aj práca s tzv. nedobrovoľným klientom. V prvom kroku, ešte pred samotnou konzultáciou, sa zvyčajne stretnem s triednym učiteľom, učiteľom alebo rodičom, jednoducho osobou, ktorá konzultáciu odporúča. Ide o ten prvotný vhľad do problému a akúsi selekciu, či skutočne to, s čím prichádza zadávateľ, patrí do kompetencie školského psychológa. Ak totiž pracujete na škole v rámci školského podporného tímu, tak ako ja, často sa stáva, že pedagóg nerozlišuje na koho sa obráti s problémom vo výchovno vzdelávacom procese a kľudne môže ísť o problémové situácie zo špeciálno- pedagogického hľadiska.
Avšak zamerajme sa skôr na konzultáciu v kompetencii školského psychológa. Vieme, že môžeme rozlišovať:
- jednorazovú konzultáciu,
- distribúciu,
- prípadne konzultáciu, ktorá môže prejsť do poradenstva.
JEDNORÁZOVÁ KONZULTÁCIA
Ak sa rozprávame o jednorazovej konzultácií, v tomto prípade vieme nájsť spoločné riešenie so žiakom alebo zadávateľom problému na prvom stretnutí.
DISTRIBÚCIA K INÉMU ODBORNÍKOVI
Inokedy, môže byť náš klient (ak hovoríme o žiakovi, učiteľovi, rodičovi) odoslaný (distribuovaný) k inému odborníkovi, členovi školského podporného tímu a z tohto hľadiska nejde o viac ako tridsať minútový rozhovor.
Prvé stretnutie si dohodnem s väčšou časovou rezervou, aby bolo možné nerušene prebrať faktory, ktoré privádzajú žiaka na konzultáciu. Po dohodnutí prvého stretnutia je zvyčajne rozhodnutie na strane žiaka. Niekedy sa stane, že žiak konzultáciu zruší, vôbec nepríde bez toho, aby oznámil, že sa konzultácie nezúčastní a v optimálnom prípade sa na konzultáciu dostaví. Netreba to brať ako zlyhanie z Vašej strany, pretože aj toto prináša práca s nedobrovoľným klientom.
ÚVODNÝ SMALL TALK/ ICEBREAKER
Prácu pri jednotlivých konzultáciách je potrebné upraviť podľa závažnosti problému, podľa aktuálneho naladenia zúčastneného žiaka a podľa potreby a vlastného pocitu. Úvod konzultácie začínam krátkym „zahrievacím“ rozhovorom (tzv. ice breaker), kedy sa snažím spočiatku „rozpustiť“ prípadné bariéry a ukázať aj tú ľudskú tvár, kedy sa na žiaka hneď medzi dverami nevrhnem kvôli problému, s ktorým prišiel, resp. bol odporučený. Opäť však závisí od situácie a psychického rozpoloženie žiaka. Treba voliť iný prístup, ak žiak prichádza napríklad kvôli riešeniu pretrvávajúceho stresu, alebo keď je žiak privedený kvôli úzkosti a depresii. V začiatkoch mojej činnosti, ku ktorej patrí neoddeliteľne aj poradenstvo som vychádzal z veľmi dobrého príkladu praxe v brožúre Možnosti realizácie poradenstva s adolescentmi v podmienkach poradenských zariadení (Vojtová), ktorá bola dobrým odrazovým mostíkom toho, ako viesť konzultácie.
PRAVIDLÁ KONZULTÁCIE
Zvyčajne po úvodnom small talk-u nasledujú ešte stručné informácie o práci školského psychológa a hlavne uzavretie kontraktu v prípade, že z úvodného rozhovoru je možné usúdiť, že sa nebude jednať o jednorazovú konzultáciu. Jasné vymedzenie pravidiel a prehľadnosť činnosti, ktoré sú realizované pri konzultáciách dávajú žiakovi ubezpečenie, že nad situáciou má prehľad a vie, čo môže očakávať a ako a kedy budú stretnutia prebiehať.
PRVOTNÁ ORIENTÁCIA V PROBLÉME
Veľmi mi pomáha otázka: „ Ako vám môžem pomôcť?“, prípadne je vhodnou alternatívou „O čom by ste sa chceli dnes porozprávať?“. Je jasné, že hneď v prvých desiatich minútach nemusí prejsť žiak k podstate a ani to neočakávajte, je to vhodný odrazový mostík k začatiu konzultácií.
Zvyčajne, ako ďalší krok volím orientáciu v probléme. Dopytujem sa, aby mi osoba popísala situácie, prípadne problém, v akej situácii sa tieto pocity objavili. Dôležité je vedieť kontext, v ktorom sa tieto pocity objavujú, prípadne určité prežívanie, naladenie. Dopytovanie aj na to, čo už osoba skúšala pre to, aby tieto pocity/situáciu zvládla je na mieste, aby sme sa dostali k podstate, čo pomohlo alebo, čo bolo neúspechom pri riešení problému.
ANAMNESTICKÉ ÚDAJE
Súčasťou konzultácií by malo byť aj snímanie anamnestických údajov, ktoré vie vniesť svetlo do objasnenia problému žiaka. V niektorých prípadoch, medzi jednotlivými konzultáciami so žiakom je priam žiadané predvolanie rodiča, ktorý vie podať anamnestické informácie zo svojho hľadiska bez projekcie žiaka, ktorého sa konzultácie týkajú. Priamo sa žiakov nepýtam na rodinnú, školskú, osobnú anamnézu, ale z rozhovoru si viem urobiť stručné poznámky k tomu, čo hovorí o situácii v živote, v škole, o sebe.
CIELE
Po úvodnom rozhovore, o situácii, v ktorej sa žiak nachádza si predbežne stanovujeme ciele našej spolupráce. Niekedy to však hneď po prvom stretnutí nie je možné a závisí od samotnej vôle žiaka (v prípade, že je nedobrovoľným klientom), aby sme ďalšie riešenie hľadali pri ďalších stretnutiach.
TICHO
Dôležitá vec, ktorú som sa pri konzultáciách naučil, je vedieť pracovať aj s tichom. Je podstatné uvedomiť si, že vrámci ticha si žiak môže utrieďovať svoje myšlienky, hľadá vhodné slová, akoby pomenoval svoj problém, prípadne ešte nenadobudol pocit, že je vhodný čas na odhalenie sa pred – v podstate neznámym človekom. S tichom je potrebné naučiť sa pracovať a z môjho pohľadu „menej je niekedy viac“. Pomocou v tichu sú tiež podporné otázky ako:“ Všimol som si, že mlčíš, môžeš mi povedať, čo v tichu cítiš?“, prípadne „ Môžeme ostať spolu potichu a premyslíš si, o čom sa budeme rozprávať.“. Podstatné je uvedomiť si, že svoju neistotu niekedy, my začínajúci školský psychológovia, maskujeme za neustály zásah do ticha a potrebu košato a obšírne sa vyjadrovať. Je to prirodzená súčasť konzultácií, kedy vystupuje v pozícii odborníka, a tak chceme pôsobiť aj na žiaka.
ODHALENIE NA ZÁVER
Jedna vec, ktorú je potrebné si všímať a osvedčila sa mi v mojej praxi je, ak upozorníte na blížiaci sa koniec stretnutia, podstatnú, niekedy až ťažiskovú informáciu sa dozviete práve vtedy, keď má žiak pocit, že už má málo času a je si istý, že sa nebudete viac venovať tejto záležitosti. Práve vtedy viete sami zhodnotiť dôležitosť pokračovania konzultácií, ktoré prejdú do poradenstva. Nezabudnite na konci vyzdvihnúť ochotu k spolupráci, poďakovať za zdieľanie informácií a oceniť žiaka, že sa vám s ním dobre pracovalo. Pozor však pri depresívnejšie ladených klientoch, tam samozrejme viete prispôsobiť vlastnú gestiku, mimiku, prácu s hlasom.
Ďalšie plánované stretnutia vrámci poradenstva prebiehajú už podľa stanovených cieľov poradenstva. Metódy a techniky práce závisia od úrovne schopností školského psychológa, ale i od samotného problému. Osobne realizujem ďalšie stretnutia so žiakmi s podpísaným informovaným súhlasom od rodiča, v prípade plnoletého klienta od neho samotného.
Pre lepšiu identifikáciu a potvrdenie si svojich hypotéz realizujem poradenstvo spočiatku na týždňovej báze stretnutí, neskôr, keď na základe zhodnotenia priebehu poradenstva pociťuje žiak a aj ja sám, že môžeme „pokročiť ďalej“, frekvenciu stretnutí upravujem na interval raz za dva týždne, neskôr, asi po mesiaci, alebo keď som si istý, že žiak je schopný situáciu zvládať sám, raz za mesiac.
Vedenie každej konzultácie je individuálne a je potrebné vycítiť, čo presne je potrebné použiť. Niekedy ani tento návod, ktorý som vám odprezentoval nie je možné použiť, pretože hneď od začiatku sa konzultácia vyvíja inak ako sme si naplánovali. Je potrebné byť k tomuto otvorený a cítiť to, čo chce žiak povedať. Začiatky sú ťažké, avšak každou jednou konzultáciou sa posúvate vo svojom vlastnom prežívaní odbornosti a viete, čo, ako a kedy použiť.
Autor: Matúš Lavrík
